dionea

    Premýšľala som, čím by som vás mohla potešiť, pretože o depkách písať nechcem a predsa sa mi tento týždeň stali aj nejaké milé veci a to napríklad na literatúre s primanmi, kde sme čítali rozpriavku o hovniatku :) (Roprávky spod Salatína od Klimenta Ondrejku)
   Bola vám to rozprávka o jednom kráľovičovi, ktorý bol taký preberavý, že chcel za ženu iba dievčinu, ktorá s prepáčením nesere. Presne takto to tam bolo napísané a deti sa priam červenali, keď mali nahlas prečítať "nesere", "hovniatko" a "vysral". Ja viem, mala by som ich učiť vyjadrovaniu, ktoré neprekračuje hranice morálky, ale najlepšie sa robia rozbory textvov s takými rozprávkami, ktoré vás aj zabavia a rozosmejú a ja rada počúvam, ako sa deti smejú a veľmi rada sledujem, ako sa tvária v chúlostivých situáciách. Tak sa vám stalo, že ten kráľovič nakoniec našiel ženu, ktorá "na stranu nechodí", husiarku, ktorá sa hnevala, keď jej husi zelenými husacincami po celej lúke kľockali a hneď aj zaraz si ju odviedol do paláca a  vystrojili svadbu. No tá nevesta na hostine aj pila, jedla a keďže "vtáčiky z nej nevynášali", vošla do mladomanželskej svetlice a uľavila si v kúte. Keď sa do nej šiel pokochať mladý kráľovič, zacítil niečo mrzkô, nepríjemnô a veeeľmi sa rozčertil, že kto si dovolil to a to, v jeho svetlici??? Nastalo pátranie po vinníkovi a keďže nebolo žiadneho svedka, len hovniatka v kúte, všetci svadobčania sa jeden po druhom chodili pýtať:

"Vysral som ťa ja, hovniatko?" a to odpovedalo niečo ako:
...a že kto by vraj hovnu veril...nuž kráľovič určite ;) a tak sa vystriedali všetci svadobčania, až na kuchára, ktorého už niekoľkokrát volali a on namosúrený nakoniec dorazil a spustil na hovniatko:

"Ktože ťa vyondial, hovnisko?" a hovniatko pohŕdavo odpovedalo:
"Veruže si to bol ty, kuchárisko!!!" :))

Kuchára síce nepopravili, ale každý dal za pravdu hovniatku, že v konečnom dôsledku za každé oné môže kuchár, ktorý nám dobroty vypeká ;) (tak mi napadlo, vari si to ty yossane fazuľovicu varil?) Kráľovič, aj keď skôr či neskôr zistil, že jeho ženička ondiať chodí, musel sa s tým zmieriť a hovorí sa, že perina páry merí, tak vari aj ich dvoch pomerila...ňo a to bol koniec rozprávky...:))

keď nadišli repliky, ktoré patrili ženičke, dala som ich prečítať jemnému hlásku dievčatka a keď mal prehovoriť kuchár, chlapci si presúvali knihu medzi sebou :)) najsmiešnejšie bolo, ako všetci netrpezlivo sledovali každé slovíčko, pretože očakávali vulgárne výrazy a ešte milšie bola reprodukcia textu, kde sa museli deti vynájsť, ako nahradia slová "srať a hovniatko" :)) a zistila som, že poznajú aj slová "kadiť a kakať"...ja som sa zase usmievala, keď som videla, ako v hlavičkách hľadajú vhodný spôsob, ako niečo slušne povedať...

bola to skvelá hodina :) jedna z mála a bavila som sa...a ešte mali hovoriť o tom, čo sa im na rozprávke páčili a čo nie a prečo, nuž sa im najvoac nepáčilo, že niekto to malé milé hovniatko hrubo hovniskom nazval :)))

a prajem si, aby aj vám ostal úsmev na tvári, aspoň na chvíľku ;)

Vaša diušaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa :-*