dionea

    Táto otázka ma v poslednom čase stretla dvakrát a stále od tej istej malej osôbky. Dievčatka s citlivým srdcom a výnimočnou osobnosťou. Keď sa náhlim celým dňom, občas zabudnem aj na to, ako sa mám a už vôbec nemám čas nad tým premýšľať. Dni letia jeden za druhým a nestíham zdraviť ani svojich najmilších priateľov, oni zase v tom lete dní asi zabúdajú na mňa a tak ich len pohľadom pomojkám a letím ďalej.
    Je však veľmi zvláštne, keď sa Vás to opýta človek, od ktorého by ste to vôbec nečakali. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zastavila a snažila sa jej odpovedať, no už len v duchu, pretože som jej automaticky a bezrozmyslu odvetila: "Som unavená, ale inak to celkom ujde." a šla ďalej (a o samotnej otázke premýšľala až na ceste domov), no ona akokeby vedela, že to nie je všetko a na druhý deň sa ma to opýtala znova.
    Otvárajú mi svoje srdiečka a ja sa pýtam, prečo vlastne? Obe dievčatká, s ktorými som strávila posledný deň (boli sme na súťaži v prednese) sú z rozvedených rodín. Navrhli mi, že chcú hrať také malé divadielko na Vianočný program a nie len suchopárne recitovať básničky a spievať piesne, ktoré im nadiktoval spolužiak. Po súhlase celej triedy sme začali nacvičovať hru o láske, našu hru, tak trochu aj moju ;)
    Bojím sa, že ich budem mať veľmi rada, viac, ako by som mala, viac ako by mala pani učiteľka. No srdiečku asi nerozkážeš, stalo sa mi to už toľkokrát. V táboroch sme sa zblížili s mnohými deťmi z detských domovov, dokonca mi aj preblesla myšlienka na adopciu a to som mala o pár rokov menej.
    Obe "moje" dievčatá vyhrali :) pri vyhlasovaní výsledkov ma chytili za ruku a silno sa držiac sme všetky tri čakali na verdikt poroty a s diplomami potom utekali k svojej bývalej pani učiteľke, pochváliť sa, potešiť ju a znovu vidieť. Možno jej položili aj tú istú otázku: "Ako sa máte pani učiteľka?"

prajem Vám pokojnú sobotienku :)


Vaša dia :-*