Mužíček nás prihlásil na jeden výlet a povedala som si, že keď tam idú aj staršie ženy ako som ja, že to predsa musíme zvládnuť a prežijeme to tak, ako všetky šialené výlety predtým. Nuž, pár ich už bolo a môj mužíček vie, aká viem byť nepríjemná, keď ma niečo bolí, vedome by ma ďalšej pohrome asi nevystavoval. A tu ma bolela nielen dušička, ale aj celé telo a pôvodne som ho chcela na vrchole cesty aj zbiť, ale keď som videla, že je ne tom tak ako ja (ak nie horšie), nemohla som. Najskôr boli všetky vrcholky ponorené do oblakov a hmly, ale netušila som, že na jednom z nich sa o pár hodín ocitnem aj ja, teda my obaja.
Rozplývala som sa nad papraďovými záhonmi, spomenula som si, že ako sme si z ich tmavých korienkov kedysi robili prívesky na krk, lenže na oddych či prestávku nebol čas, museli sme šľapať a šľapať...
a popritom fotiť, čo mi frnglo do objektívu :)
vodopády, všade bolo božské ticho až na zurčiacu vodu, ani vtáčika letáčika, len my a hory a občas si tam piskol nejaký svišt, kamzíky sme nezazreli...
z diaľky také malé a nádherné, no len čo sa k nim priblížite, zistíte, že aj drsné a kruté...a ejhľa, Javorová dolinka...že dolinka, heč...
potôčikov tu bolo nespočetne veľa, aj som sa z nich napila, keď sme vypili všetky zásoby vody a poviem Vám, už dávno som toľko nevypila (4 litre a aj tak som bola smädná)...a voda bola úžasná, nakoniec mi však po nej na tvári zostal len slaný prášok...
kvietky mi tiež neunikli...
a tu sa začalo peklo, samé skaly, hladké, ostré, niektoré pevné, iné nebezpečne sa rútiace dole horou...až som z nich dostala skalofóbiu a kameňofóbiu, to biele je sneh, pri zostupe som po ňon aj šla...
toto je vraj Žabie pleso, ale vy to možno budete vedieť lepšie ako ja....
a úžasné farby zblízka :)
tak a tam hore sme mali dôjsť, už keď sme boli na tejto hore, cítila som sa, akoby som vyšľapala dvadsaťpäť poschodí s vypätím posledných síl a pri pohľade hore zase tak, akoby odo mňa chceli, aby som zvládla ďalších pätsto :-/
no nakoniec sme sa sem vyštverali a kývali Vysokej a Rysom, to sú hory pred Vami...pohľad zo Sedielka
a toto je Lomnický štít, len neviem, či ten napravo, alebo naľavo, ale keď som sa pozerala voľným okom, videla som aj meteorologickú staničku, malilinkatúúúúú...nezakričala som si, aby som ľudkov dole nepochovala pod sutinami a kameňovodopádmi...
tak a toto nás len čakalo, pohľad zvrchu na cestu do Smokovca...ani ja ju nevidím ;) dole to bol strmák, mohli by sem dať reťaze, pretože to bolo podľa mňa dosť nebezpečné...spúšťali sme sa po centimetroch a odhadovali pevnosť skál, na jednej ostrej som si trošku poškrabala zápästie...nedobrovoľná samovražda, vlastne nám aj jeden priateľ povedal, že je to výstup na samovraždu, no moja vôľa žiť nakoniec zvíťazila a hory sa zľutovali...
keď sa lepšie pozriete, uvidíte našu ďalšiu zástavku, Teryho chatu so Spišskými plesami, vidno aj uzulinkú cestičku, ale tá už vedie od nej smerom k Veľkej studenej doline...fliačik naľavo je pleso, ďalší pri ňom chata...tu sme si logli čaj s rumom a chvíľku si oddýchli, čakalo nás ďalších tri a pol hodín rýchlej chôdze po skalách (po predchádzajúcich ôsmych hodinách)...
jedno z plies, slnko mi nesvietilo, ale bolo naozaj nádherné, priesvitné, čisté, od všetkých odtieňov modrej až po fialovozelenú...
jedno z plies zblízka...
a ďalšie obrovské pleso, odtiaľto vyzerá ako mláčka xi...
všade okolo vodopády...
a obroské skaly, môžete si to porovnať s veľkosťou človeka, no neviem, kam by som utekala, keby sa tie paličky polámali a šupol by sa rovno na nás....inak je to pohľad hore
a tam v diaľke vidno cieľ našej cesty...vlastne ani nie, len sme ho tam na priesečníku oboch hôr tušili...išli sme do nekonečna a ešte ďalej a mňa prestávali poslúchať kolená :( au au, no postupne som už na bolesť ani nemyslela, hnali sme sa ako zmyslov zbavení...domov
jeden záber na to, odkiaľ sme prišli (práve zapadalo slnko), náš vrchol bol kdesi pri tých dvoch horách v pozadí....
a tu sme už strácali svetlo, posledné dve hodiny som len dúfala, že niekam nespadnem a že si po mňa nebude musieť prísť horská služba, predstavovala som si nocovanie pod hviezdami a netušenú divokú zver, ktorá by si na mne rada zmlsla...ale nakoniec sme to zvládli, došľapali do Smokovca s prvými hviezdami a tešili sa s mužíčkom na horúci kúpeľ, ktorý sme si sľúbili tesne pred vrcholom, keď nás opúšťali sily....
asi ste podobných výletov zažili veľa, toto bol môj posledný, len dúfam, že po ošetrení všetkých boliestok sa sem znovu vrátim, aj keď sme si povedali, že nikdy viac ;)
Komentáre
jaj boze
:))) BV
Nádhera
och, Diuska
aj ja vzdy nadavam, a mam blbu naladu pri takom vystupe, ale ten pocit po tom.... to je nieco uzasne, ten vyhlad, to vzdy stoji za to. aj jaaaa chcem :(
som nebola straasne davno.
jaj, a
dík ivanka a Vierka :)
tatry
a zabudla som pripísať, že
contentus, držím palce :)
sakra..mna nohy bolia,ešte som to len čítala..))))
ME :))
no..))))
mna je aj do Shopping parku problém vytiahnuť..))))))))))
sqelý výlet !
kaktus ;) ach au, bol...
Dia, Tvoje fotky konkurujú katalógom zo Švajčiarska i Rakúska,
v písaní a iba pomaličky a postupne by som vysielala takéto zábery tomuto osadenstvu s nezabudnuteľným komentárom. To by bol relax... A že si s mužíčkom tešila na horúci kúpeľ a dohodli ste sa aj na vrchole, ani sa Ti nečudujem. Aj to je odmena! Pre oboch!
Marthi :)
a k fotkám :))
Dia, práve že bola som tam kde som písala a mi to super pripomenulo zahraničie
Az o dva roky
Super fotky super pokec. Good luck
Juj ale to je krasa
Dia, posielam mailom aj dcére.. chce ísť do Tatier - dobrá návnada
Silná túra.Ale si si pritrvdila zdravíčko.
ahoj Marthuš, Strofo, Ivanko a čoko ;)
strofo, som rada, že Vám aspoň takto približujem domov, tebe aj Ivankovi, dávaj na seba pozor, Tatry budú tiež a o dva roky si to sám vychutnáš ;) drž sa!
Ivanuško, no jo, včera sme oddychovali a dnes som len upratovala :))) ďalšiu túru by som hneď nezvládla, ale zajtra ideme zase na chatu, teším sa, len dúfam, že dovtedy mi svalovica prejde :) a kúpeľ ako odmena sa šikne hocikedy :)
joooj čoko, ja viem, že som to trošku prepískla, ale žijem a telíčko sa skoro uzdraví, som rada, že sa páčilo :)
prajem všetkým nádherný deň :)
nádhera
;)
Tak toto som kedysi
.
:)
riadna tura
Musela som prísť tú túru absolvovať znova. Nevadí, že budú "bolieť " oči z toľkej nádhery.
ahoj :)
joj marsal, ani som netušila, čo ma čaká a nakoniec to nebola trojka, ale stupeň štyri, dnes sme si zase pozreli program na najbližší mesiac v Kremnici (turistickom klube) a v podstate sme tú túru nezvládli v limite, mala byť pôvodne len 10 hodinová, lenže my dvaja nie sme až takí skúsení turisti...a Javorová dolina bola pekná, vôbec mi nepripadala dlhá, to skôr ten výstup na Sedielko :P a verím, že aj tvoje výlety boli skvelé :)
Marthi, si tu vítaná kedykoľvek, za dňa, v noci, v horúčavách, mrazoch i daždi, a potom nech si tvoje očká oddýchnu ;)
pekný večer a sladké sny moji milí
aj ja chceeeeeem
vitaj Bystričan ;)
tatranka :)))
:)) ze tatranka
a nie si tatranka?
limit na turu?
asi viem, ktorú trasu
skvele, nadherne,