dionea

     Viem, že je mnoho iných, ktorí sú viac a že mi asi nepomôže, keď vám to zavesím na nos (nechcem ani prekladať svoje boľačky na niekoho iného), ale naozaj sa cítim ako zbitá fenka, doslova...hm. Neviem síce, ako sa taká zbitá fenka cíti, nikdy som takú nestretla, iba náš starý pes sa jednostaj bil s ostatnými o susedovské fenky, ale to bolo určite o niečom inom. Necítim sa totiž ako víťaz, ktorý niečo získal, obhájil, práve naopak :( Nemám nič a všetko (aleb aspoň niečo) som zmeškala. Zmeškala som leto, zabudla som si oddýchnuť a zase sa vrhám do novej práce...štípu ma oči, bolí hlava, aj chrbtica, bojím sa toho, čo má prísť, zase bude okolo mňa plno detí a hlasov, každé bude niečo odo mňa chcieť a celý čas budem v napätí, pretože budú "moje" a budem im chcieť pomôcť....vo všetkom.
    A svetlý okamih dňa? Kúpila som im kroniku, za vlastné. Videla som v predstavách, ako sa postupne zapĺňa, ako oni rastú a možno budú bezo mňa, neviem, ako dlho v tejto práci zostanem. Keď som si dnes upratala veci, materiály, našla som pár papierikov, ktoré si v triede vymieňali a musela som ich zabaviť. Vlastne som sa im vyhrážala, že ich prečítam nahlas a neskôr si ich hádzali náročky. Chceli, aby všetci počuli tie malé vyznania. Tie tajné, zabavené ešte pred hrozbou boli o láske :) Jeden sa pýtal druhého "do koho je a ako dlho a či aj on do nej a kedy sa doň rachla" :))
    Hm, asi je toho milého viac, ale aj tak sa cítim pod fenku...tak vám prajem príjemný oddych a zajtra pekný a úspešný deň :)

Vaša diuša ;-*