dionea

On: Tak, čo si dáte? To, čo včera, predvčerom a predpredvčerom?
Ja: Prosím, už nie! Nemáte tam niečo ....sladké?
On: Iba ak zvratky po vianočke, dáte si?
Ja: Radšej nie. Vidím v ponuke voľný priedych a čisté pľúca, tie si prosím!
On: Je mi ľúto, minuli sa, mamička pred vami si ich objednala.
Ja: To mi hovoríte zakaždým!
On: Ste len prvorodička, musíte si počkať.
Ja: ....ja tie hlieny už nemôžem ani cítiť! Na raňajky, na obed, na večeru, a tak až do rána...ach
On: To nie je môj problém a čo kašeľ? Chutil vám? Je to skvelá príloha k hlienam.
Ja: Nedokážem vykašliavať, hnusí sa mi to a dostavili sa vedľajšie dezerty, mám podráždené priedušky :(
On: Tak počkať, počkať, mladá pani! Tie nože neboli v ponuke, pekne nám ich vráťte!
Ja: S radosťou, vyčiarknete mi aj ten kašeľ? Bojím sa, že predčasne porodím, ešte nie som pripravená a malý...stále sa nespokojne hýbe...
On: Nie milostivá, objednávky nerušíme!
Ja: Je toho na mňa už priveľa, nočné močenie, mužovo chrápanie, aj keď...teraz ho skôr ruším ja, ako on mňa, je mi ho ľúto, aj malého...hlieny, kašeľ...a mamičkine slzy? Už som stratila všetky dáždniky...
On: Sme hrdí na naše menu a tie vám len prečistia očné kanáliky. Máme dokonca špecialitu šéfkuchára - prasaciu chrípku, tú si nedáte?
Ja: Ešte to tak! Nechajte ma odísť!!!
On: Nemali ste sem vstupovať, my nikoho nenútime stravovať sa v našej reštaurácii.
Ja: Nechcela som...nevedela som...doteraz neviem, prečo som tu...
On: Čo už, účet hradí poisťovňa, nemocnica alebo márnica, nemusíte mať obavy. Ešte niečo?
Ja: Nejakého spoločníka? Priateľa? Manžel pracuje, je mi smutno.
On: Zrkadlo, knihu alebo plyšáka?
Ja: Tak už radšej nič, ďakujem.
On: Nech sa páči! O chvíľu vám to prinesiem, pripravte sa!