...ako vzduch, storočia prehliadaný prázdny priestor...
...rozptýlené zrniečka prachu, ktoré pohromade tvoria ťaživú hmotu...
....zámka bez kľúča, vták bez spevu kráčajúci ku slnku...
...mrazivé ticho, ktoré už i nepočujúcim zneje príliš dlho...
...vyhasnutý kráter sopky, ktorého sa už ľudia dávno prestali báť...
...akoby jej so znamienkom vyoperovali dušu...
...a naplnili oči, srdce, hlavu...
...vodou, smútkom, ničotou...
Je
10.01.2008 17:21:37
Komentáre
pekne si to napísala
Mojka:((
Diuska
Smutné...
diuška...
hm ,pozrime sa :-)
Diuška, žiadne znamienko nie je také ťažké,
Ja si počkám na túto alebo určite lepšiu
... ako vietor, čo sa vekmi preháňa...
...ako zrniečka peľu, čo chutia kvetom...
...ako dvere dokorán, ktorými pocestných prichýli, slnečnicu rozsype...
...ticho, ktoré boľavé duše lieči...
...gejzír radosti, ktorého teplý dáždik rosy znavených kriesi...
...akoby jej voperovali jarnú miazgu, tečie každou bunkou tela, srdce
ako zvon búcha...
...prameň v púšti, slnko v ľadovci...
ak je...
ďakujem priatelia :*
tedaaa, macko:)
Hanka,
áno, je to prekrásne maco,
Uff, to sa mi uľavilo!
rozpravkarka,
;( nie
Diuska, mojka:))
dobrú nôcku moji milí...
cmuk všetkým
Diuška, ešte slovíčko...
No a teraz už choď spinkať. Hladím ťa po vláskoch, do postielky ukladám, pusu posielam, teplo zo svojej chalúpky posielam, aby Ti nebola zima, aj Perinbabku prosím, aby Ti do rána nasypala riadnu nádielku snehu a hviezdu, aby Ti po celú noc do okna svietila.
Zuzanka, ja viem...
Diuska