dionea

    Veľmi rada vám to prezradím. Včera som omladla o...snáď aj dve desaťročia, zhodila z pliec dva krížiky a dúfala, že z tej ľahkosti nespadnem na zadok, ako kedysi - pravidelne o takomto čase. Znovu sme sa neskoro večer vybrali s mužíčkom na prechádzku, odmŕzali mi uši a dva pramene vlasov, ktoré som cestou cmúľala znovu a znovu zamŕzali do stuhnutých pramienkov pripomínajúcich cencúliky a vďaka nim som si spomenula aj na to, že sme ako malé decká tie skutočné priehľadné ľadové lízatká cmúľali, kým sa úplne neroztopili a nám neskrehli ústa. Ja viem, že sa to nemalo, akiste ani vycikávať svoje mená do snehu, tobôž nie zrážať spomínané cencúle zo strechy domu. Ale kto by vtedy premýšľal nad tým, čo sa môže a čo nie? ;)
    Podobné to bolo aj včera večer. Vonku padal sneh a zakrýval všetky tajomstvá ciest a chodníkov. No jedno z nich sme objavili. Celkom náhodou, keď som  už asi po tretíkrát roztopila  svoje vlasové cencúle,  sa mužíček zatrepotal vo vzduchu a  no dobre, ja som vám ho zachytila,  trošku viac stisla ruku a uchránila pred pádom...a bol na svete, vlastne svetu ukrytý, no sčasti odhalený - ľadový jazyk. Najskôr taký maličký, kým sme šúchajúc nohami nezistili, že je o čosi dlhší. A už sa to šinulo, jedna jazda za druhou, hore, dole, udržiavajúc rovnováhu rukami, míňajúc domy, stromy, šmýkali sme sa o dušu ako kedysi :)
    Šli okolo aj deti, chlapec s väčším dievčaťom, aj som ich chcela pozvať k nám, ale nakoniec vo mne zvíťazila plachosť aj akási hrdosť na to, že to MY sme ju objavili a je aspoň na chvíľku NAŠA, xi xi ...a pohľad toho chlapca akoby odpovedal: "Veď je pred našim domom a zajtra tu budem prvý ja, ha!!" Dokonca mužíčka jeden psík v tej rýchlosti a premávaní takmer roztrhal, keď ho naháňal, ale bol to len taký malý biely špunt, dobre držaný svojou paničkou. Ja som zas čakala, že nám tá teta vynadá, deckám jedným nepodareným: "...na tom ľade si zajtra niekto doláme nohy!!!" Hľadala som v hlave protiargumeny, ktoré by nás zachránili: "Ale veď...takto ho aspoň vidno, teta a pred chvíľou sme sa vám slušne pozdravili, aj keď vás nepoznáme, no taaak...".
    Zhodila som zo dva krížiky a cítila sa ako kedysi, keď sme si cestu do školy vyšmýkali do zrkadlova :)
Hm, o to viac ma zamr(a)z(i)elo, keď som sa včera dozvedela, že jedna moja známa, už teraz a aj predtým krásna, udržiavaná žena, dala hotový majetok za plastiku a plánuje ďalšie :(
    A tak, sa zajtra, možno ešte dnes, pôjdeme pozrieť na elixír mladosti, ktorý azda leží aj pod vašimi nohami, niekde pred domom a ani ste si ho nevšimli a ak ho nemáte, stačí trošku vody, alebo celé jazero a o chvíľu vám budú musieť kupovať plienky ;))

pekný nedieľkový večer moji milí

Vaša dia :*