dionea

      Práve som skončila v školičke (teda vyučovanie), tým sa práca učiteľa pravdaže nekončí...a stali sa mi až dve milé veci. Naozaj je to tak, že vás v jeden deň deti úplne pochovajú a na druhý dajú najavo, že je všetko úplne inak. Neviem, či vďaka Wewe (pozdravujem kočka!) alebo úplne spontánne sa mi dnes ten chlapček, na ktorého som naposledy navrieskala, ospravedlnil...Cez hodinu celkom pekne pracoval a robil si všetky úlohy, je to v podstate veľmi šikovný chlapec, inteligentný, ctižiadostivý .... Aj mňa tá nepríjemnosť mrzela a tak sme si sľúbili, že sa už viac nestane, snáď som zase neurobila chybu :( pretože za dobre odvedenú prácu chválim...Druhá milôstka sa mi stala v mojej triede. Primania ma označili za naj učiteľku (už majú svoj rebríček heh), paradoxne preto, lebo nekričím :)) pri nich zatiaľ nemusím, no len čo spozorujem, že sú hlučnejší, v zárodku ich stlmím. ;) no cítim, že som na ne prísnejšia... a zajtra ideme na exkurziu :) ach, len keby okolo toho nebolo toľko papierovačiek :P

peknučký deň vám prajem :-*

Vaša diuša