Be free, be what ever you wanna be, do what ever you wanna do, just so long, you don’t hurt anybody and remember kids, I am your friend (z muzikálu Hair)
...ten pocit, že môžete všetko, alebo aspoň to, bez čoho by ste nemohli ďalej žiť...krajná možnosť slobodnej voľby medzi životom a smrťou...slobodná tlač, slobodný občan...sloboda, ten sladký pocit v duši...existuje vôbec? nie je to len ilúzia, ktorú potrebujeme na to, aby sme išli ďalej? alebo ju vôbec nepotrebujeme? a má vôbec význam rozprávať sa o nej?
Prečo vlastne o nej začal človek uvažovať? Nuž aj pre mňa je to veru veľmi ťažká otázka, v podstate tu stále bolo niečo, čo nás v našej slobodnej vôli obmedzovalo (fatum, Boh, príroda, spoločnosť apod.). Ale ak sa vrátime takmer o 2000 rokov späť, zistíme, že si ľudia začali nad tým lámať hlavičky v období vzniku kresťanstva. V čase, keď staroveký kresťan ujo filozof aj teológ v jednej osobe - sv. Augustín budoval učenie o jedinom Bohu, existovalo cca 80 pohanských kultov a musel mať naozaj takmer všetko logicky zdôvodnené (aj kresťanstvo bojovalo o svoje prežitie, preto podľa mňa vznikol aj sofistikovaný systém dôveryhodných argumentov, ktoré sú jednoduché, zrozumiteľné a elegantné)...je jasné, že nešlo o dielko jedného muža
Úlohou kresťana bolo "slobodne milovať Boha", čo to však malo konkrétne znamenať, ak je Boh všemohúci, vševedúci, on dáva milosť, vďaka ktorej môžete veriť, a navyše, ak je už aj tak predurčené, kto skončí v pekle a kto v nebi? Má potom človek možnosť slobodne milovať Boha, ak je už dopredu rozhodnuté a on to nemôže zmeniť?Ako je možné dovedna skĺbiť slobodu kresťana a zároveň veriť v predurčenosť a všemocnosť Boha? Záleží vôbec na tom, ako sa v živote rozhodujem, či sa prikloním k dobru alebo ku zlu, ak je už aj tak všetko dávno spečatené? mám veriť v takého Boha? dozviem sa, či budem ten šťastlivec a skončím v nebi? alebo som ten, ktorý sa dostal do duhého "mužstva"?
Je zrejmé, že odvtedy sa v kresťanstve pár vecí zmenilo, aj keď je práve sv. Augustín a na neho nadväzujúci sv. Tomáš Akvinský základným pilierom v teológii. Napriek tomu sa problém slobody riešil v celých dejinách, človek sa jednoducho nedokázal zbaviť potreby byť autonómnou bytosťou a zmieriť sa s tým, že nie je pánom sveta alebo aspoň seba samého, humanistická túžba po emancipácii človeka nás doviedla až do 20. st., kedy sa vyhlásil Boh za mŕtveho, ignorovala sa akákoľvek forma determinizmu a boli sme absolútne slobodní (až na to, že sme si nemohli zvoliť nebyť slobodní), stali sme sa jediným a suverénnym zdrojom, dôvodom a autorom svojich činov...myslíte, že nám to pomohlo? bitku sme vyhrali a čo ďalej?
Posúvame všetky hranice, nič nie je sväté (ani život, človek, Zem, či Boh) a dokonca ani sloboda nezostala zachovaná...veda napreduje míľovými krokmi dopredu, cestujeme na Mesiac, chceme klonovať ľudí a vyrábame čoraz účinnejšie zbrane...sme slobodní a nemáme žiadne hranice...ale pozor!
Dnes sa vo vede odhalila ilúzia radikálne slobodnej a ahistorickej bytosti, ilúziou je podľa nej aj naša duša, vlastné Ja, posmrtný život, Boh a mnoho iných vecí. Problém determinizmu a indeterminizmu (teda to, že sa naše konanie a správanie dá predvídať a všetko funguje ako hodinky, to znamená, že slobodnú vôľu nemáš alebo to nemožno predvídať vôbec či iba pravdepodobnostne a slobodnú vôľu máš) preniesol do kvantovej fyziky a problém slobody do neurovied. Ak je však sloboda iba ilúzia a ja nie som fyzička ani biologička a chcem riešiť problém slobody, som v koncoch. Jedinou záchranou sú pre mňa otázky, ktoré sa z takto chápanej slobody podľa mňa vynárajú.
Vzniká dilema, prečo by nás mal problém slobody naďalej zamestnávať, pokiaľ je empiricky dokázané, že naše vedomé rozhodnutie nastupuje až po reakcii nášho tela na nejaký podnet (to sú súčasné výsledky výskumov neurovedy)? Je asi zrejmé, že fatalizmus by narobil iba neplechu, či už v otázkach etiky alebo justície. Predstavte si, že by sa zločinci začali obhajovať prítomnosťou génu zločinnosti, vplyvu kriminálneho prostredia (čo aj robia) a nemožnosti spoločnosti zmeniť tento stav, mohli by sme vôbec hovoriť o nejakých zločincoch?
Predtým veda nebola až tak ďaleko, zamysleli ste sa však nad tým, či má absencia empirického dôkazu alebo naopak objav nejakej vedeckej teórie vplyv na to, ako žijete? čomu veríte? veríte v Boha, aj keď nie je dôkaz o jeho existencii? veríte v to, že máte dušu, posmrtný život? zmenila vo Vašom živote niečo teória relativity, uvedomujete si aký je dopad nových vedeckých teórií na Vaše vnímanie sveta? Človek nebol spokojný, kým nedosiahol nárok na tzv. „absolútnu“ slobodu a akonáhle sa objavili nejaké slobodu podmieňujúce faktory, ups, máme sa stať neslobodnými? Čo môžem vedieť? Čo mám robiť? V čo mám dúfať? A čo je vlastne človek? (toto sú napríklad 4 základné otázky filozofa Imanuela Kanta).
Myslím, že ani nie je dôležité to, či veda poprie existenciu čohokoľvek, ale najmä to, ako prežíva svet konkrétny človek, Vaša suseda, či dcéra, my všetci (a čo z empiricky overeného vedenia o svete infiltrujeme), sloboda bude problémom dovtedy, kým v ňu budeme veriť a podľa toho sa aj správať („hlavní je jak ten svět berem“). Ako aj to, ako sa k tomu postavíme a či a ako najlepšie je možné z tohto vedenia rozvinúť potencionalitu ľudskej situácie.
Myslím, že ani nie je dôležité to, či veda poprie existenciu čohokoľvek, ale najmä to, ako prežíva svet konkrétny človek, Vaša suseda, či dcéra, my všetci (a čo z empiricky overeného vedenia o svete infiltrujeme), sloboda bude problémom dovtedy, kým v ňu budeme veriť a podľa toho sa aj správať („hlavní je jak ten svět berem“). Ako aj to, ako sa k tomu postavíme a či a ako najlepšie je možné z tohto vedenia rozvinúť potencionalitu ľudskej situácie.
Práve takýmito otázkami a mnohými inými sa zaoberá filozofia. Možno si niektorí z Vás poviete, že ide iba o prázdne krčmové reči, keď som rozprávala jednému známemu o tom, čomu sa venujem, s údivom sa na mňa pozrel a spýtal: „To sa naozaj môže študovať a to ťa za to ešte aj platia?“, ale pokiaľ ste sa v čítaní tohto článku dostali až sem, pravdepodobne Vás zaujíma, čo bude ďalej. Presvedčte sa na „vlastnej“ koži, či to má nejaký význam.
Nakoniec Vám ešte rozpoviem vtipnú anekdotu, ktorú vymyslel neurovedec G. Edelman, ale v inej súvislosti a prerozprával mladý vysokoškolský učiteľ a mysliteľ Marek Petrů vo svojej knihe Možnosti transgrese. Je třeba vylepšovat člověka? Praha : TRITON, 2005. vrelo odporúčam!!!, chcel ňou ilustrovať stav špeciálnych vied bez filozofie:
Jeden dostatočne paranoidný pán podozrieval svoju ženu z nevery, a preto sa jedného dňa vrátil domov o niečo skôr ako obyčajne a v záchvate žiarlivosti prehľadal celý dom odhora až dole. Keď nikoho nenašiel, zúrivo sa vrhol k oknu, aby sa uistil, či milenec neutiekol zadným východom a skutočne na chodníku zazrel nejakého muža, ktorý si práve naprával golier na košeli a utieral pot z čela. Do nášho žiarlivca udrela taká zlosť, že pribehol k tomu mužovi, chytil najbližší predmet (čo bola obrovská chladnička) a nadľudskou silou, s vypätím všetkých síl ju hodil tomu mužovi na hlavu.
Ďalšia scéna sa odohráva v raji, kde sú práve prijímaní traja muži. Svätý Peter ich chváli, že správne vyplnili všetky údaje vo formulári, až na jeden, a to o okolnostiach úmrtia. Prvý muž teda začal vysvetľovať: „Je to jednoduché. Mal som dojem, že sa doma deje nejaké svinstvo, tak som si to chcel overiť a nakoniec som našiel tohto chlapíka, a keď mi stúpol adrenalín, zobral som chladničku, ktorá by bola pre mňa za iných okolností ťažká, a v tom som asi dostal infarkt.“ Druhý muž vysvetľuje: „Nič moc o príčinách svojho úmrtia neviem, bol pekný letný večer, šiel som na prechádzku, zastavil som sa na chvíľku na ulici, aby som si rozopol golier a utrel čelo a zrazu na mňa niečo obrovské spadlo. Vyzeralo to ako chladnička.“ A tretí muž: „Vôbec ničomu nerozumiem, len som si celkom pokojne sedel v chladničke.“ xi xi
Určite ste postrehli, aké poučenie z anekdoty vyplýva, nie, nemáte si dávať pozor na prechádzkach a uhýnať sa pred náhodne letiacimi chladničkami, ani Vás nechcem odradiť od vysedávania v chladničkách a pod. a už vôbec nechcem glorifikovať filozofiu, len práve v tomto prípade by sa filozofia hrala na sv. Petra, ktorý by jednotlivým disciplínam kládol otázky a na ich základe sa pokúšal rekonštruovať zmysluplné vysvetlenia o celku a zmysle udalostí. A to chcem aj ja, hľadať súvislosti a premýšľať o dôsledkoch prijatých teórií. Budem veľmi rada, ak sa ku mne pridáte, postupne Vám vyrozprávam všetko, nad čím premýšľam. Ďakujem za venovaný čas a nezabudnite sa dnes usmievať!!!
Vaša dionea :)
Komentáre
dia, je to SKVELÝÝÝÝÝ vstup...
Takže dionein grygarovský seriál o filozofii začína... lepšie začať ani nemohol... :)))
ooooo
dia, je to čítavé, plné myšlienok na zamyslenie...
Zatiaľ komentujem len svoje dojmy a tie sú nad očakávanie. Text si znova dôkladne prečítam, potom k nemu vygenerujem aj otázky, možno pochybnosti... chce to trochu času, tu sa nedajú páliť otázky či (proti)argumenty len tak od boku. Takže čakaj, dočkáš sa. :)))
oki doki
dia, tu je niekoľko mojich otázok a komentov :)
... som presvedčený, že ÁNO.
A ďalej „nie je to len ilúzia, ktorú potrebujeme na to, aby sme išli ďalej?“
... aj keby to bola ilúzia, slobodu či ilúziu slobody potrebujeme, veď by sme sa inak cítili a konali by sme ako naprogramovaní roboti, no nie?
Ďalšia z úvodných otázok znie „má vôbec význam rozprávať sa o nej?“
... určite ÁNO, je to dľa mňa popri zmysle života jedna z centrálnych tém v živote človeka.
Dia, čo v kresťanstve znamená predurčenosť? vari len nie to, že všetko je vopred dané?
Veď to by potom dar slobodnej vôle bol podfukom na človeku a len priehľadnou zámienkou na vyhnanie z raja.
Čo rozumieš tým, že „sme si nemohli zvoliť nebyť slobodní“??? to mi veru nie je jasné. ;(
Z čoho konkrétne plynie, že duša a vlastné JA sú len ilúziou? Môžeš konkretizovať?
Píšeš, že „je empiricky dokázané, že naše vedomé rozhodnutie nastupuje až po reakcii nášho tela na nejaký podnet“.
A je to vari dostatočný dôkaz, že nemáme slobodu rozhodovania? Nie je to len o tom, že telesné automatizmy vedomiu „šetria“ prácu? že vedomie v mnohých prípadoch vystupuje v úlohe „kontrolóra“, ktorý buď reakciu tela „odsúhlasí“ alebo koriguje? Nie je možné na telesné reakcie nazerať ako na súčasť vedomia, ako na jeho presunutú hliadku?
Ak píšeš, že „nie je dôležité to, či veda poprie existenciu čohokoľvek, ale najmä to, ako prežíva svet konkrétny človek“, píšeš jednu veľku pravdu (aspoň ja to tak cítim).
Vo všeobecnosti mám dojem, že nech je objektívna realita akákoľvek, pre človeka je vždy podstatnejšia jeho subjektívna realita. O tejto skutočnosti sa každý z nás empiricky presviedča dnes a denne a na milión spôsobov.
dia, technická poznámka
Ďalšia dôležitá vec: ak v jeden deň napíšeš viac ako jeden článok a chceš, aby sa zobrazoval na titulnej stránke (a komentáre k nemu tiež), musíš články zverejňovať s min. odstupom 6 hodín, oki?
Re: Ma zmysel bavit sa o slobode?
Nazor,ze clovek je neslobodny, ze jeho osud je vopred urceny , je trochu sklucujuci, vedie k pasivite, ale zaroven upokojuje - ved inac sa nedalo, co sa stalo, sa stat muselo.
Chceme byt slobodni i neslobodni. Z nazorov na slobodu si vyberieme ten, ktory sa nam prave najviac hodi.
sestko, pekne si vyjadril pre a proti (ne)slobody :)
Pritom asi nie je nikde napísané, že ten bod musí byť celý žívot rovnaký, naopak, bežné asi je, že každý človek sa v priebehu života presúva a jeho bod „zmysluplnej a uspokojivej miery slobody“ sa mení...
ďakujem hogo
„sme si nemohli zvoliť nebyť slobodní“???
hlboké ako oceán
Zatratenec :)
chybička "nepridáš sa"?
Sloboda nenííí...
a je a je a jeeeeeeeeeeeeeeeeeeee!!! to pallfy :)
volba
:) ďakujem za koment expres
a na druhej strane, prečo si myslíš, že je niečo ako "osudové križovatky"? myslíš, že sú to body, ku ktorým si sa zákonite musel dopracovať? nemáš ten istý pocit aj pri rozhodovaní sa na týchto križovatkách?
takže predpokladáš, že boh existuje (ak som to dobre vyrozumela)...myslíš si, že sa Boh na nás zabáva a sleduje naše rozhodnutia? prečo by to robil, ak je vševedúci a pozná to, čo bolo, je aj bude? čo by ho ešte mohlo prekvapiť?
Neveris v boha?
nie expres :)
prečo si myslíš, že by tu mal byť niekto, kto "napísal" predurčenosť? myslíš, že iná teória o vzniku sveta nie je uveriteľná? kto alebo čo je podľa teba Boh? ako vyzerá? kde je a čo robí? zasahuje alebo nie do našich životov? ak áno, ako je možné, že je toľko zla na svete? prečo sa zlí ľudia majú dobre a dobrí nie?
dionea
zaciatok rozmyslania o slobode sa datuje na 2000 rokov s5?
daenis, ak ma tu chceš natrieť, nech sa páči, znesiem toho veľa ;)