dionea

    ...vejárik vrások, pod očami, v okamihu, keď som sa snažila odosobniť (pokus navrhnutý filozofujúcimi blogermi), pradoxne hľadiac do malého zrkadielka. Keď mi je smutno alebo som sama, mám pri sebe malé zrkadielko a občas sa doň usmejem a predstavte si, od toľkého usmievania sa mi pod očami urobili vrásky :)))
    A tak som hľadiac do zrkadielka a škeriac sa, v tieni svojej guľatej bacuľatej tváre, objavila niečo, čo ma rozveselilo ešte viac. Pretože uvážte, ako sa môžem odosobniť, keď zrazu spozorujem, že tie jemné ryhy, sú moje? Nespoznávala som v zrkadielku unavené oči, necítila bolesť chrbta, ale tie vrásky, ktoré som necítila tiež, boli zrazu zvláštne. Moje.

PS: Odosobniť som sa pokúšala od svojho telíčka, hovorila som si a predstavovala, že toto nie sú moje pery, ani moje oči, a už vôbec nie moja brada...vďaka rozhovoru so sygon a intwistom :))) ...len aby ste lepšie rozumeli ;)

sladké sny želá, domov navrátivšia

dia :*