Keď si tak spomeniem na celý rok dozadu, mám pocit, že oslavujem príchod nového roka. Najskôr som sa bála toho, že nebudeme môcť mať bábätko, keď som otehotnela, prišla ďalšia zlá správa a báli sme sa o Šimka. Potom sme ho zase nemohli presvedčiť, aby sa narodil a nakoniec som rodila úplne inak, ako som tajne dúfala - cisarákom. Dnes sa liečim z nejakej infekcie, zapálila sa mi rana a bojovala som aj s boľavými bradavkami. Pri kojení som mala pocit, že mi nože vrážajú do hrude, no vedela som, že kŕmiť Šimka je to najdôležitejšie, čo musím zvládnuť. Musela som ho kojiť aj pri 39 stupňových horúčkach, ktoré som mala niekoľko dní a bála som sa ísť k doktorovi, aby mi nenasadil antibiotiká, pri ktorých nebudem môcť kojiť. Zase všetko prebehlo inak, ako som si predstavovala. Beriem antibiotiká, našťastie popri nich môžem kojiť (Šimko pribral 350 gramov za posledný týždeň a priemer je 200g, aspoň niečo pozitívne), bradavky ma už až tak nebolia a každý deň cestujem so Šimkom do mesta na preväzy rany autom, autobusom, ako kedy. Na návštevu mi prišiel brat s priateľkou a dcérou, všetci sú chorí, ale veď, my zvládneme všetko :( k tomu som preplakala pár večerov kvôli pocitu zlyhania a sebaľútosti. Na začiatku som totiž nedokázala ani sama vstať z postele a keď Šimko plakal, bola pri ňom (stará) mama a nie ja. Chcela mi pomôcť, ale mne to skôr ubližovalo, pretože pomaličky začala rozpoznávať, čo sa so Šimkom deje lepšie, ako ja. Uvedomila som si, že potrebujem každú minútu so Šimkom, aj keď som slabá.
Musím utekať, Šimko bude papať ;) tak sa mi držkajte a dávajte na seba väčší pozor, ako som bola schopná dať ja na seba...možno som až príliš opatrná :(
vaša učiaca sa mamička dia :-*
ps: do svojho chlápätka som nekonečne zaľúbená a cítim, že som tu pre neho...neviem sa naň vynadívať, stále ho láskam, hladím pri papaní a bozkávam, je nádherný a je to náš synček :) veľmi ho ľubkáme, a preto sa necítim ako obeť či trpiteľka, ale začínam sa cítiť ako naozajstná mamina, aj keď mi bude dlhšie trvať, kým zistím, čo mu chýba...
Nová, nový, nové s príchuťou horkosti, ale aj radosti
04.07.2009 20:57:25
Komentáre
Dionea nedaj sa, ono to prehrmi
tak vitajte na tom božom svete !
a tá slabosť po cisaráku - aj tá prejde :)
:-)
to sa stáva,
myslím na Vás ... pozdravujem ... pá ;)
diuš.. neboj.. tiež som to tak pri prvom mala..:)))
.
ahojte,
ďakujem za povzbudenie a prajem sladké mliečne sníčky, budem na vás pri kojení myslieť :)
Oné,zdar a silu ! ;)
Držím vám palce
tak sa tu tak usmievam
drz sa :)
ďakujem plpko a teiduch :)
prajem vám všetkým príjemný oddychový dník!
ahoj Diuš :-)
zelam hodne sil a zdravia :)
Diuška
diuska,
iris, Típí, rusalka :)
Típí dík :)
rusalka, tak to ti ja neviem, necítim sa tak :/ Šimko po hodine a pol utišovania konečne zaspal, pôjdeme spolu na prechajdu, len ešte musím pár vecí vyžehliť :)
všetkým pekný deň želám!
kordelia :))
keď ho dám do inej polohy akoby chcel a plače, v duchu si hovorím, čo to s ním preboha stváraš...ale nakoniec vždy uhádnem, čo potrebuje a do lásky ho každý deň zaviniem a v nej ho ukladám aj spať, s ňou sa budí a verím, že aj zaspáva, občas sa na mňa usmeje, vtedy cítim, že je spokojný :)
jaj dia
prajem vela vela sily a zdravia vam vsetkym
jejda, to je komplikácií na jednej kope
všekto raz prejde, i keď tebe sa toho teda nakopilo na hromadu
veľa síl želám
Vierka, Petula
pekný večer vám
Diuska
teším sa s vami, papa
nemam co dodat,Dia,
Dik dievcata
ajajaj
ahojky, :D tento pocit muoze byt poporodna depka,
tých popôrodných depiek som už mala
dnes som sa zase cítila ako maminka :) ale pocit nedostatočnosti vo všetkých rolách, ktoré zastávam, mám odjakživa, nesúvisí to s materstvom...bohužiaľ...potrebovala som to niekam napísať, pretože som to nemala komu povedať...nikoho som nenašla
pekný večer všetkým :)
resp. boli najmenej dve
diuška
dlho som tu nebol
ahoj daimi :)
muž by so mnou vraj hneď menil a videla som, ako veľmi túži zažiť to, čo ja...aj teraz, blízkosť s dieťatkom...
pekný deň Ti želám a veľmi sa teším Tvojej návšteve :)