dionea

...sú ľudia bez viny. :) Justičný omyl v knihe Genezis bližšie rozoberám tu:

http://bezboha.forumup.org/about35-bezboha.html

:)

debatovať a polemizovať sa dá o všeličom, čo v ňom píšeš, na úvod som si vybral možno trochu okrajovú myšlienku: "Pred miliardou rokov bol uzavretý obchod: potešenie sexu výmenou za stratu osobnej nesmrteľnosti."
Nemyslím, že cenou za stratu nesmrteľnosti bolo potešenie zo sexu, prvopočiatočný sex (predpokladám) za mnoho nestál, skôr asi evolúcii šlo o to, aby vytvorila lepšie adaptačné mechanizmy, aby dala impulz novým možnostiam vývoja, zmene, rastu, zdokonaľovaniu, poznaniu, slobode rozhodovania... išlo teda asi naozaj o poznanie a slobodu, tak ako sa to vraví v tej biblickej historke.
zjednodušene povedané: evolúcia pri pokuse s pohlavnosťou obetovala individuálne bytie, aby zvýšila šance na prežitie celého druhu, aby podporila jeho schopnosť prispôsobovať sa, zdokonalovať sa a rásť...
P.S.
naozaj jablko odtrhla Eva? som si myslel, že ona na ten hriešny úkon nahovorila Adama...

Čo sa týka pohlavnosti, evolúcia celkom úspešne vytvorila aj jednopohlavné stvorenia, ktoré sa dokonca môžu rozmnožovať aj sami so sebou. V prípade núdze, takže sa mi to vidí ako úspešnejší pokus. než dvojpohlavnosť.

Je naozaj zvláštne, prečo vlastne vznikli dve pohlavia. Čítam čiľ takú knihu, kde sa uvažuje o tom, že dvojpohlavnosť vznikla zo zálohy genofondu.

prečítala som si to a nezdalo sa mi to dlhé;)mám dve poznámky:
1) pri prvom hriechu ide o "porušenie príkazu", to znamená, že ak Adam a Eva nevedeli, čo je dobré a čo zlé (dostali milosť, boli oslobodení od boja nezriadených žiadostivostí- aj s touto alternatívou sa počíta....pokušenie muselo prísť zvonka, pretože boli vnútorne dokonalí), nemohol byť vyslovený ani príkaz "Nejesť z tohoto stromu" v zmysle "toto nerobte, pretože sa nahnevám a urobíte niečo zlé a stane sa Vám niečo zlé no no no!"
niektorí myslitelia chápu tento strom poznania iba obrazne, o tom som sa v príspevku snažila aj ja, čo ak porušenie príkazu, nevedomé porušenie poslušnosti voči Bohu, vlastná skúsenosť nemá nič s predbežným poznaním dobra a zla, veď ak dostaneme nejaký príkaz, môžeme ho rešpektovať bez toho, aby sme vedeli (chápali), aké dôsledky bude niesť, bez toho, aby sme vedeli, že konáme niečo zlé....alebo nie?
2)k tomu, že Boh neodpúšťa a trestá - odpoveďou na túto výtku je teodicea (ospravedlnenie Boha za zlo na zemi), podľa ktorej Boh koná iba zlo trestu, to znamená, že človek sa najskôr previnil a až potom ho Boh potrestal, bez človeka by nebol trest....ak sa však domnievaš, že človek sa v nijakom prípade neprevinil, išlo by o justičný omyl;)nemohol by byť ani právoplatne odsúdený a potrestaný
avšak podľa teodicey už len to, že Boh stvoril svet z ničoho (pretože okrem Boha nič iné neexistovalo), dáva vznik porušeniu, zániku, umenšovaniu dobra...

čo ak prvý hriech obrazne zachytáva vznik vedomia, sebavedomia, hodnotenia, morálky, pohlavnosti? Bolo by možné pripustiť to? Alebo by sa sekularizáciou náboženstva, prvého hriechu veľa vecí odsvätštilo?

...podstatné je, že obsahuje logický rozpor.

1. Adam a Eva nemali schopnosť subjektívneho (a zrejme ani objektívneho) uvažovania.

2. Takže úbožiaci nemohli vedieť, či je pre nich tým dobrým Boh alebo Had.

3. Okrem toho, Adamovi a Eve chýbali negatívne skúsenosti. Takže Pánbožko sa mohol vyhrážať smrťou koľko chcel. Ani jeden z nich nevedel, čo tým stvoriteľ myslí.

4. Boh im síce prikázal nejesť ovocie zo stromu, ale Adam a Eva nemali žiaden dôvod tak neurobiť. Predstav si vzťah človek-pes. Prikážeš psovi necikať na koleso auta? Prikážeš. Ale zakaždým ho ociká. Prestane len vtedy, ak sa mu cikanie na koleso auta spojí s niečím negatívnym - trebárs tvojím hnevom. K tomu je však potrebné, aby pes takúto skúsenosť zažil. T. j. ociká koleso a ty ho ohriakneš.

5. Takže to, že Adam a Eva jedli zakázané ovocie, neznamená, že vedome konali proti vôli Božej.

potešenie zo sexu mohlo prísť pred miliardou rokov a samotná dvojpohlavnosť skôr ako sex s potešením...čo ty na to? a neviem, či to jablko (nech je to už čokoľvek) odtrhla Adam či Eva, dokonca sa uvažuje aj nad tým, že Adam a Eva symbolizujú človeka ako takého, ktorý má vôľovú (intuitívnu, podvedomú, ženskú) ale aj racionálnu (vedomú, mužskú) zložku:)

7. Napriek tomu ich Boh potrestal. Iste. Môžeme si to vysvetľovať ako výchovnú praktiku (viď vzťah človek-pes). Ale predsa len, píše sa rok 2006 a Boh to človeku akosi stále nevie odpustiť. :D :D :D

Ten príbeh vznikol kedysi dávno, pradávno. Koľko? 3-4 tisíc rokov pred Kristom? Je to primitívna predstava vtedajších ľudí o vzniku sveta a človeka. Neobťažovala by som sa hľadaním skrytých významov.

Niekedy je banán proste banán a nie cigara.

keby si miesto 'cigara' povedala... ále, nič, nechajme to tak...

hriech,sexualita,banán, boj dobra a zla..tak to je moje.
A inak k článku poznamenám..myšlienky,farby,obrázky a na konci zmyselné rty..skvelé :)

to beriem, to vyzerá ako pravdepodobný scenár, no i tento vlastne odporuje téze 'potešenie za nesmrteľnosť'...

konceptu jednopohlavnosti a dvojpohlavnosti, museli by sme zvoliť nejaké hodnotiace kritérium. ak by sme sa na problém pozreli cez internet, jasne by vyhrala dvojpohlavnosť... neviem o žiadnych jednohlavných stvoreniach, ktoré by vymysleli internet a mohli mať vďaka nemu okrem reálneho života a reálnej sebalásky aj virtuálny život a virtuálnu sebalásku. ;)

podľa mňa práve prvým pádom vzniklo subjekt-objektové vnímanie a uvažovanie, aj keď na počiatku táto hranica asi nebola taká zrejmá a biblický príbeh je záznamom tohto procesu (pretože to pravdepodobne trvalo dlhšie) vtesnaný do symbolov a obrazov....problém je v tom, že ho posudzujeme z hľadiska našej dnešnej dvojhodnotovej logiky, kde je priepasť medzi dobrým a zlým, áno a nie, ja a nie ja taká veľká, že dokonca priorizujeme rozum, logické dôkazy a argumenty nad všetko ostatné....aj ten príklad so psom sa mi veľmi páčil, možno alebo určite sme niekedy boli na úrovni nevedomého zvieraťa a keď hovoríme o Adamovi a Eve, často ich antropomorfizujeme, prirovnávame k sebe, k nášmu súčasnému konaniu a uvažovaniu, no myslím, že sa práve v tomto mýlime:)
a nemyslím si, že obrazy (príbehy), aj keď zdanlivo jednoduché, sú primitívne...sú natoľko jednoduché, že u mňa skôr vzbudzujú údiv a podľa mňa sú založené aj na kolektívnom nevedomí a archetypoch (ako dávna transformácia inštinktov), akýchsi symboloch a obrazoch, ktoré sa prejavili v rôznych, no napriek tomu veľmi podobných príbehoch na celom svete bez bezprostredného kontaktu jednotlivých kultúr...nie je to zaujímavé? a navyše, dodnes im nedokážeme porozumieť...
neprestanem sa pýtať "prečo a ako?"

teide: ďakujem veľmi pekne:)))

ach, musím pracovať:( ale ešte dodám toto:
v evolúcii sa potvrdí výhoda nejakej mutácie až spätne, to znamená, že ak sa niečo osvedčí, prenesie sa to do ďalšej generácie, aj keď tá výhoda môže byť aj "nevýhodná", napr. pávie chvosty a jelenie parohy, sú niekdy záťažou, no napriek tomu podporujú reprodukciu...no a zasa sme pri evolúcii och...ale prečo by vedľa seba nemohli existovať dve alebo aj viac úspešných alternatív v pohlavnosti? možno pre organizovanejšie tvory je výhodnejšie byť dvojhohlavný, dúfam, že sa s nami Mona neskôr podelíš s tým, čo prečítaš;)

hogo: máš pravdu, avšak až keď prišlo niečo "pozitívne", mohli sme to porovnať s predchádzajúcim pozitívnym stavom...kým nebolo potešenie, nebola ani možnosť porovnať ju s nesmrteľnosťou a povedať toto je to "niečo za niečo", hm a tá cigara ccc

a veľa dobrých a logických záverov. Čítala si Majster a Margaréta od Bulgakova? Je tam zaujímavý obraz boha a diabla. Ťažko rozlíšiť kto je zlý a dobrý a čo je zlo a dobro

zaujímavý článoček, v ktorom si každý môže nájsť to svoje na ďalšie rozoberanie...
A myslím, že keď podľa Biblie by sme mali odpúšťať, tak mohol aj Boh odpustiť Adamovi a Eve... ale potom by cirkev nemala o čom kecať a zvaliť všetku vinu na Evu..
No čo už, stáva sa...
A súhlasím s Terrezou, že tá kniha (Majster a Margaréta) je skutočne dobrá a podáva zaujímavý pohľad na svet a všetko okolo neho... (i keď z môjho pohľadu sa čítala trochu ťažko, hlavne zo začiatku..)
:)

zabudla si napísať, odkiaľ čerpáš "svoju" filozofiu.

Takýchto príbehov, aký je napísaný v Genesis, je veľmi veľa. Osobne sa mi najviac páči popis vzniku človeka od indiánskeho kmeňa Mayov, alebo to boli Inkovia? Ich predstava tvrdí, že ľudstvo sa vyliahlo z troch vajec. Zo zlatého vyšli králi, zo strieborného kráľovné a z bronzového všetok ostatný ľud.

Ďalšia predstava hovorí o tom, že ľudí vytesal boh Viracocha z kameňa a oživil ich. Ale boli príliš veľkí, nepáčili sa mu a neposlúchali ho, tak ich zničil a miesto nich vytesal menších ľudí. Ale ani tí ho neposlúchali, tak na nich zoslal potopu a s niekoľkými svojimi vernými potom založil novú ríšu.

Summeri zasa mali príbeh o tom, že človeka vymodelovali z hliny nejaký bohovia. Túto predstavu prevzal aj judaizmus. Akurát, že boh dostal meno Jahve.

Egypťania zasa verili, že boh Re sa rozmnožil sám so sebou a stvoril štyroch bohov (obeň, vodu, vzduch, zem), ktorí stvorili Zem a všetko jej obyvateľstvo.

Predstava starých Slovanov spočívala v tom, že boh (na jeho meno si už nespomeniem) sa nemohol ponoriť na dno praoceána, lebo bol príliš ľahký. Tak požiadal zlého boha, ktorý bol ťažší, aby sa ponoril miesto neho a nabral mu zeme z dna praoceána. Zlý boh sa ponoril a vzal zem pre dobrého boha, ale pomyslel si, že si vezme aj trocha zeme pre seba a sám stvori svet. A tak si nabral zem aj do úst. Vynoril sa a odovzdal zem dobrému bohu. Ten z nej stvoril úrodnú a dobrú zem.
Ale zlému bohu hlina u ústach zabehla a tak ju musel vykašľať. A kam dopadla zem z jeho úst, tam boli skali, močiare, neúrodná pôda, čím dielo dobrého boha úplne pokazil.

A to je len niekoľko málo primitívnych predstáv našich predkov, ktoré sa zachovali do dnes. Máme sa snáď nad všetkými pozastavovať a hľadať v nich ukrytý význam čísla 42? :D

Terreza: ďakujem:) Bulgakova poznám, ale ešte som od neho nič nečítala....takže poznám ho vôbec? ale inšpirovali ste ma (s amidalou) prečítať si Majstra a Margarétu, je to najobľúbenejšia kniha mojej bývalej spolužiačky, len som ju vždy akosi obchádzala (tú knihu of course xi), potom by sme si to mohli rozobrať, už sa teším;)

amidala: tiež ti ďakujem za komentár, aj nad tým by sme sa mohli zamyslieť;) čo myslíš, prečo sa to všetko stalo? čo tým človek získal (len bohužiaľ znovu premýšľam ako trhovník, ktorý hľadá plusy a mínusy)? mohol poznať dobré a zlé aj bez prvého hriechu? možno mať slobodnú vôľu bez možnosti pochybenia? bol teda človek v raji dokonalý? alebo k svojej dokonalosti iba smeruje? Je skúsenosť zla a trestu v niečom dobrá? alebo je to zbytočný prešľap?

lukasko: je dôležité vedieť, odkiaľ ju čerpám? odpoviem ti teda, iste si si všimol, že som vychádzala z odborného článku a inak vychádzajú otázky a zamyslenia z môjho dlhoročného štúdia (min. 8 rokov) a predovšetkým zo mňa samej, pretože analyzujem, porovnávam a kriticky premýšľam myšlienky filozofov ako aj svoje vlastné myšlienky a rozhodne si nenárokujem právo na pravdu (tiež Ti raz poviem prečo), preto vystavujem svoje myšlienky verejnosti a snažím sa buď súhlasiť alebo nesúhlasiť s ich názormi a vysvetliť im aj "prečo", nie iba mávnuť nad nimi rukou a v kútiku seba samej sa tešiť z toho, že aj tak mi nik nerozumie a ja som najmúdrejšia, to vôbec nie;)...

Mona: hmmm, je skvelé, že si začala novú tému, o vzniku človeka toho veľa neviem, iba pár vecí, ale poviem ti v ďalšom článku, čo znamenajú rôzne mytologivké obrazy o vzniku sveta (zaoberá sa nimi mnoho odborov - filozofická antropológia, kultúrna antropológia, religionistika, teda filozofia náboženstva, známy je Mircea Eliade a poviem ti, je to naozaj zaujímavé)...a prečo sa im venovať? pretože všetky výtvory človeka prehovárajú o nás samých, aj tvoje myšlienky Mona a to je práve to, čo ma zaujíma;)preto si nemyslím, že ide o primitívne predstavy, hodnotíme ich tak preto, že už stratili to zázračno, dôveryhodnosť, ktoré ľudia predtým bezprostredne vnímali a teraz sú pre nás iba milými rozprávkami, ktoré so skutočnosťou a našim životom veľa spoločného nemajú a dozvieš sa aj prečo tomu tak podľa mňa a iných mysliteľov nie je;)

prajem Vám krásny nový deň!!!

Sory, nevšimol som si meno Páleša. To znamená, že si uviedla zdoj polovice svojich úvah.

aj vo filozofii to funguje tak, že sa musíš opierať o určité zdroje (vyhýbam sa plagiátorstvu) a k nim zaujať svoje stanovisko, môžeš prísť na iné súvislosti, a tak tvoriť aj nové myšlienky:)

vyplýva z vyššej polemiky, že sa má žena cítiť vinná, keď už dokáže rozoznať medzi dobrom a zlom? keď porušuje príkaz, prosbu, nevyslovenú dohodu medzi partnermi (o vernosti)? keď je rovnako ako Eva vedená svojou ženskosťou? alebo sa má naopak správať neprirodzene, uvažovať racionálne, zvážiť pre a proti a radšej obetovať svoje predstavy, túžby a milovať jedného muža? Je vôbec neprirodzené zapierať svoje potreby a túžby? Čo Vy na to?

Reakcia na prvý príspevok (o filozofii): Ja mám skôr redukcionistický prístup. Filozofovanie mi nie je cudzie, ale myslím si, že je celkovo nanič. Filozofovanie, to je ako také slabšie rozmýšľanie, neopierajúce sa dôsledne o pravidlá logiky (správneho odvodzovania nových poznatkov z už známych). Filozofovanie nie je intelektuálne náročné, preto je filozofov veľa, ale logikov málo.
Možno si už prišla na to, že sa snažím filozofiu postaviť na logickú bázu, primárne vychádzajúc z maximálneho množstva poznatkov z matematiky. Táto aplikácia striktného odvodzovania má jeden vážny dôsledok - množstvo tvrdení vo filozofickej teórii sa scvrkne na minimum. To znamená, že drvivá väčšina filozofických "právd" bola nepravdivá. Aj vo vede býva pri vývoji na pracovnom stole veľa nepravdivých "právd". Nikto sa však z vedcov nehanbí označiť takéto "pravdy" za pracvné hypotézy a ľubovoľnej z nich sa vzdať, pokiaľ sa vyvráti, alebo aj vtedy, ako ju dostatočne dlho nevieme dokázať.
Spomínal som na sme.blog.sk, že pravda má jednu krásnu vlastnosť (aspoň ja ju považujem za krásnu): serie na to, čo my. Príklad: Predstav si, že by si teraz so 100% istotou zistila, že boh ani žiadna jemu podobná entita neexistuje. Viem, viem, budeš sa vyhovárať na to, že to nie je možné, ale prečítaj si ešte raz začiatok vety. Vieš, čo by bolo na tejto pravde nádherné? Že je pravdivá. A najväčším subjektívnym a emocionálnym dôkazom (čiže pseudodôkazom) pre ňu by bolo to, že je iná, ako si želáme. Inak povedané, ak sa nám nejaká pravda nepáči, ale stále nám vychádza, že je pravdivá, zvyšuje to možnosť jej pravdivosti. A naopak - ak sa nám bude zdať nejaká pravda pekná (lebo sme si ju sami vysnívali) a nebudeme mať pre ňu žiadny dôkaz, mali by sme byť na pochybách, pretože pravdy, ktoré sa nám páčia, sa vyskytujú zriedkavo. Oveľa častejšie objavujeme pravdy obmedzujúce, teda tie, ktoré prehlasujú niektoré naše sny za nemožné. Spoznávame pravdy, ktoré nás obmedzujú a zužujú zákaldňu nášho premýšľania až na tzv. axiómy, ktorých je len pár. Tento jav však nie je čisto negatívny, pretože má "komplementárny" efekt - čím lepšie máme v hlave vyhranené to, o čom premýšľame, tým ďalej sme sa schopní v odvodzovaní dostať. Z toho dôvodu sú náboženské aj niektoré psychologické "teórie" plytké - lebo sú málo vyhranené. T.j. tí, čo ich tvorili, málo premýšľali. Keď to zoberieme ešte aj z tretieho konca, zistíme, že spoznávaním rôznych obmedzení sa stávame schopní nájsť na problém skutočné riešenie, ak existuje, alebo aspoň zistiť, že neexistuje.

Reakcia na druhý príspevok:
> aj nad problémom viny som premýšľala, vyplýva z vyššej polemiky, že sa má žena cítiť vinná, keď už dokáže rozoznať medzi dobrom a zlom?
Polemiku som nečítal a neviem pochopiť zadanie problému. No neviem pochopiť ani to, za čo by sa vlastne žena mala cítiť vinná. Vezmime to z tej praktickej stránky: Sú oveľa menej mystickejšie a prozaickejšie zlé dôsledky toho, keď je žena príliš žiadostivá - napríklad vyzerá v očiach druhých ako koza. Nič viac v tom naozaj nie je. Ale aj toto je dostatočný dôvod, aby sa zamyslela nad svojím chovaním. Inak naň bude stále doplácať (áno, už počas tohto života) a môže sa stať, že stihne zažiť ešte aj peklo (nie imaginárne božské ale skutočné pozemské), pretože ju nikto nebude mať opravdivo rád. Toto je logika a, dovolím si tvrdiť, jediná prípustná logika, v ktorej možno o tejto téme realisticky uvažovať. Drístať tu niečo o bohu a jeho magnetických zákonoch mi príde naozaj odveci. Krásne sa to ukáže, keď máme takejto žene pomôcť. Čo nám tu poradí náboženstvo? Určite niečo na spôsob "modli sa a dúfaj, že ti anjel pomôže". A čo nám vraví logika? Zmeniť spôsob správania. Žiadneho boha k vyriešeniu alebo zdôvodneniu problému netreba. Všade existujú materialistické teórie, ktoré sú oveľa účinnejšie ako náboženské. Náboženstvá okrem nezáväzného kecania nič nedokázali. "Choroba je trest boží." - na čo nám je takéto tvrdenie dobré?
> keď porušuje príkaz, prosbu, nevyslovenú dohodu medzi partnermi (o vernosti)?
Čítam ďalej a vidím, že problém lásky sa redukuje na banálny problém primitívnej žiarlivosti, t.j. či má muž právo egoisticky žiadať od ženy, aby mu počas celého zvyšku života ostala verná. Morálka hovorí jasne: ak nikomu inému neubližujem, môžem si robiť, čo chcem. Položme si otázku: Ak vychádzame z predpokladu, že boh neexistuje a tí, ktorí navrhli zákaz sexu, neboli naivní, musíme sa pýtať, prečo to robili. Znova sa naskytá oveľa pravdepodobnejšia materialistická odpoveď ako odpoveď náboženská: zadržiavaním sexuálnej sily dosahovali doboví manipulátori úspechy v ovládaní ľudí (Určite si čítala Orwella 1984).

konečne som sa dostala aj ku svojmu blogu a tak ti môžem odpovedať aspoň na pár tvojich myšlienok:)
filozofia nie je nenáročné bľabotanie bez pravidiel logiky, práve naopak, už Aristoteles sa snažil sformulovať zásady logického usudzovania a hľadal vzťahy medzi jednotlivými výrokmi, zaviedol prvé zákony a tie sa dodržiavali až do vytvorenia predikátovej logiky, ktorá sa snažila prekonať niektoré nedostatky výrokovej logiky, no nechcem ťa tu nudiť, jednoducho argumenty, ktoré filozofi používali sa nevyhnutne (aj pri kresťanských filozofoch) opierali o zákony logiky, práve preto sú mnohé ich tvrdenia veľmi dobre sformulované a ťažko napadnuteľné, pokiaľ sa rovnako ako v matematike držíme axióm či dogiem;)a už mnohí pred tebou sa snažili položiť filozofiu na logických a empiricky overiteľných tézach, viď pozitivisti a logickí atomisti, ale to nie je moja parketa...
pojem peknej pravdy? nuž nemyslím si, že by sa človek vždy radšej uchyľoval k pohodlnej pravde, ktorá mu vyhovuje a nepremýšľal nad tým, ako je to v "skutočnosti"...chcela by som však vedieť, čo ty považuješ za objektívne, resp. skutočné, pretože naše poznanie sa vyvíja a podľa súčasného stanoviska filozofov a mysliteľov (dúfam, že im nekrivdím) neexistuje absoĺútna pravda, skôr ide o konsenzus na základe určitých skúseností a experimentov, inak povedané, ide skôr o pravdepodobnú pravdu, ktorá sa o pár rokov môže zmeniť a príchodom novej paradigmy sa zmení aj pohľad na svet a nás v ňom...
mne išlo o to, že napriek tomu, že je objektívne uznávaných niekoľko svetonázorov, zaváži v živote človeka najmä jeho subjektívna pravda, ktorá sa tvorí v konfrontácii s rôznymi pohľadmi na skutočnosť...
bežne sa vo svete deje, že sa ignorujú tzv. objektívne pravdy a určite mnohé z nich ignoruješ aj ty, a to na základe nevedomosti, nie preto, že by ti to možno vyhovovalo...jednoducho nežiješ podľa najnovších výskumov a dôkazov vedy...
dnes sa dokonca filozofia snaží korešpondovať s objavmi vo vede a opierať myšlienky o empirické dôkazy, lenže tým sa stráca to, čo nazývam aktuálnym prežívaním človeka, t. j. jeho každodennosť
tvoje "skutočné riešenie" je iba ďalší pohľad na svet cez určité zásady, axiómy, dogmy (nech ich je hocikoľko) a to sa nemení, vždy tu bude nejaký svetonázor, paradigma a naše stanovisko, ktoré sa voči nej môže no nemusí vytvárať:)

že je tu pocit viny, ak niekto robí niečo zlé...lenže Eva podľa vyššie komentujúcich pocit viny nemohla mať, pretože nedokázala rozoznať medzi dobrom a zlom...a ja som sa snažila naznačiť, že prvý hriech je možno obrazným vyjadrením niečoho úplne iného, ako je morálny prehrešok, a teda, že išlo skôr o zychytenie fylogenézy homo sapiens na jednom obraze, ktorý sa premietol do podoby prvého hriechu
to znamená, že u mňa sa prvý hriech spája skôr s vedomím seba samého, svojej sexuality, svojej slobodnej vôle, nech už to je či nie je ilúzia a oddeľovaním vedomia od nevedomia...čo v konečnom dôsledku viedlo k vedomiu smrti, dištinkcie dobra a zla a vzniku eschatologických predstáv, ktoré sú dodnes veľmi dôležité, napriek tomu, že nemusia byť postavené na logických či reálnych základoch...a k tej usmerňovanej sexuálnej energii tiež budem mať čo povedať v nasledujúcom príspevku
ktorú knihu od Orwella si myslel? čítala som len Animal Farm a pravdepodobne išlo o reedíciu (1984), pretože Orwell zomrel v r. 1950;)
v podstate je morálka realizáciou etiky v praxi a pokiaľ sa drží istých pravidiel, asi to má nejaké opodstatnenie a aké? na to tiež dáva odpoveď memetika a my spolu uvidíme, či sú jej tvrdenia opodstatnené, prípadne logické a udržateľné;)
a ako poradí náboženstvo žiadostivej žene? nuž odporučí jej monogamný vzťah, sex až po svadbe a ak už smilnila, tak pokoru, odriekanie a kajúcnosť...ach, my chuderky xi xi
a čo v morálke: kto je garantom toho, že nikomu svojim činom neublížim? kedy si môže byť človek svojou morálnosťou istý? vtedy, ak neprekračuje isté pravidlá? odkiaľ sa podľa teba vzali tieto sekularizované morálne pravidlá? hm?

1984 je názov knihy ;). K tej morálke - aké pravidlá máš na mysli?

Orwella moc nepoznám, priznám sa, iba Zvieraciu Farmu, a teraz musím čítať iné veci, tak ak by sa ti chcelo, mohol by si k tomu povedať niečo bližšie, aspoň naznačiť a možno ma budeš viac motivovať;) a k tým pravidlám, morálke, je to dosť podobné kresťanskej morálke, v podstate neviem, či možno hovoriť o nejakých morálnych pravidlách, ktoré by neboli ovplyvnené kresťanstvom, sú také?

Ateistické morálne pravidlá majú niečo spoločné s kresťanskými, lebo aj kresťanské sú v niečom správne. Ktoré vznikli skôr, neviem. Navzájom si ale protirečia. Ateistická morálka vznikla na základe rozmýšľania. Neviem, či by som našiel nejaké jednoduché pravidlo, ktoré by ju definovalo. Príklady: 1) ateistická morálka nedovolí upáliť niekoho za svoj názor. 2) ateistická morálka dovolí napr. nemanželský sex, pokiaľ nikomu neubližuje. Myslím, že o nej nie je treba komplikovane špekulovať, ale keby si chcela vidieť ódy na niektoré sporné prípady, pozri si tieto stránky:
http://www.geocities.com/bezboha/Moralka.html
http://www.geocities.com/bezboha/Potraty.html
Alebo celú sekciu "morálka" na stránkach A. Romana.