dionea

     Veľa toho nezje, ale vraj sa nemáme znepokojovať, pretože v tomto veku sa nemá jedlom nasýtiť, len sa s ním zoznámiť. Nútiť ho nechcem, ani nadžgávať ako hus. Je srandovný, keď všetci jeme, pretože nás napodobňuje v prežúvaní a vždy chce to, čo jeme i my.
     Posledný týždeň sme si užili všelijakých medikamentov, pretože sa u nás udomácnil vírus. Pravdepodobne nám ho priniesla svokra, no nemám jej to za zlé, Šimko sa aspoň vyzbrojí protilátkami. Skôr mi bolo ľúto, že sa mu snažila v dobrom vyhýbať, bola tu len týždeň a všetci sme nakoniec aj tak ochoreli. Potom ako odišla to prepuklo a bol to náročný týždeň, odsávanie hlienov, podávanie liekov bolo pre Šimka veľmi nepríjemnné, priam utrpenie, aj keď som sa snažila..
    Predstavte si, on vám už vie, kde je lampa, a keď sa ho na to spýtame, nielenže sa na lampu pozrie, ale jeho zacielený pohľad sprevádzajú aj slabiky "pa-pa-pa"...okrem toho už bľaboce všetko možné, aj ta-ta-ta, va-va, ba-ba a čo mňa najviac dojíma je ma-ma-ma...neuveriteľne žalostne kričí ma-ma-ma najmä v tých pre neho najťažších chvíľach (keď sa plazí :D), že mi to až srdce stíska...
   Nedávno si objavil lulána, bomboma (pipíka) a v podstate objavuje a skúma každý deň, len čo otvorí oči, div nevyskočí z postele :)) Zaujímajú ho zvuky tatovho holiaceho strojčeka, jeho kloktanie, bojí sa zvuku mixéra, udivila ho záchodová kefa, objavuje mnohé aj vo vani pri spoločnom kúpaní, batériu, sprchovaciu ružicu, z tej bol mimo (z tečúcej), páči sa mu, keď kýchame a on sám veľmi rád vydáva iné zvuky, prdká neúrekom, až sa čudujem, odkiaľ sa to berie :)) Pozorujeme autá cez okno, aj na tie kričí a pri naháňačke vždy výska.
    Máme tiež svoje prvé topánočky, trošku ho spomalili, ale už aj chôdzu v nich veľmi dobre zvládol. A veľmi rýchlo narástol, v podstate to je už viac ako 25 cm od narodenia a pribral asi 6 kíl, má jeden a polkrát viac. Keď bol ešte malinký, neverila som, že by do toho oblečenia, čo som mala prichystané na 9ty mesiac, mohol narásť tak rýchlo, zdali sa mi obrovské.
     Úžasne sa smeje, prenádherne, snažíme sa, aby mal dni veselé, aj keď sa bez plaču nezaobídeme. Láskam ho pri kojení a už teraz viem, že mi bude veľmi chýbať. Stále premýšľam, dokedy budem kojiť, ale nechám tomu asi voľný priebeh. Je to nádherný pocit blízkosti, taký krehký, intímny, celé jeho telíčko je skrčené a opiera sa o to moje, tak oddane, bezbranne (kojím po ležiačky, predtým som po sediačky). Občas pri tom zaspí, ale aj inokedy priviera oči, akoby prežíval najväčšiu slasť. Občas mám pocit, akoby ma hladkal rukou, pretože ňou šmátra po mne, dlane má neuveriteľne teplé a aj keď chcem držať ja jeho, protestuje a pridŕža on mňa. Je v tomto veľmi tvrdohlavý. Pri kojení mám pocit, akoby sa mi vtedy vracal do bruška, akoby sme boli jedno telo (ako kedysi). 
     Má rád riekanky a pesničky, vždy sa pri nich smeje a do rúčky chytá aj moje žuvačkové bubliny. Svokra mu kúpila hojdačku, už sa neviem dočkať, ako bude na ňu reagovať, pretože sa rád hojdá na našich rukách, aj dole hlavou, v záklone :)) a nezabúdame ani tancovať, mám pocit, akoby sa v rytme pohyboval aj sám, keď je v kuchyni na sedačke a pod.
     Takže takto si žijeme, hráme sa, spoznávame, je to síce dosť náročné, nemám ani chvíľku pre seba, je problém skočiť na wécko či sa najesť, odbieham, kým spí, ale aj to sa často budí, akoby mal senzory na absenciu maminy v izbe, ale myslím, že to celkom dobre zvládame a snáď je s nami Šimko spokojný :D

a teraz tie foteny:

...plazíme sa

 ..(ne)papáme

 ...vegetíme

 ...hráme sa

...v tatovej šiltovke (trošku rozmazaná)

...prvá topánočka

 ...obedoval s maminou

... išli sme na prechádzku

...lízali lízatká, Šimko len paličku

 ...babine chcel zobrať

 a s tatom sa nosil...

...zuby sa ťažko fotia :B

pekný slnečný víkendový deň vám praje rodinka šimková :-*