photo by Tom Ericsson
Jeho dážď bozkov
ma obliekal do naha,
aj ranné zore
dýchaním premáhal.
Splývali sme v jedno
v pulzujúcom rytme lásky,
rozozvučal naše telá,
túžiace po vášni.
Vlny slasti plávali
z neho do mňa,
udivovala ma jeho úcta,
vôňa i gestá,
hľadel na mňa s bázňou
jak prosebník na zázrak
a ja som sa pýtala,
či je to ozaj tak.
Či muž dokáže milovať,
mňa celú, samotnú,
bez výhrad,
tešiť sa, že som tu,
s vejárom jazvičiek
na tele, na duši,
bez príkras, bez hanby,
tíšiť moje pery svojimi?
Tak veľmi som túžila,
nechcela ďalej žiť,
bez lásky,
objatia,
a predsa,
si tu Ty.
Komentáre
;)
;)
dakujem, Dionuska,
ale veď je ;)
-)
O, ano , Dia, na nieco take si spominam...
aké lži a pretvárky máš čoko na mysli?
No ja neviem
tak to malo aj vyznieť...
Dia - je to zasa iný rozmer tvorby.
no, zase
už nepíš ineeééé :-)
;)
:)
Típí ;)
dionea
mmmm :/
nooo, diuska...
ooooo, to ma teší
pekne
fhole :)
Diuska
Diuska
Jeden maly odkaz pre Hanku, ktora sa asi citi velmi osamotene: Ahoj! ;-)
dionea - zalubena
:)
believer, Vierka ;)
pekný dník prajem ;)
a o toto som ako prišiel ? :)
dík teiduško, aj mne sa páči (to foto) :)
nie, diuška
Myslím,že pri fotení Tvojej tváre puká i ten najsamlepší objektív :)
veru,
:) ja mám kameru
no fíííha :))
veru fiííí ;)
Dionea -Teraz je tá báseň poetickejšia.
:) dík Marti,
iiha..
Ovšem, celkovo je tá básnička pekná, jemná, zbytočne nevyumelkovaná zbytočnými epitetonmi, snáď aj ja budem vedieť jedného dňa písať básne jednoduché, ale zároveň plné a obsahovo (:
pekne
;)