dionea

     Jemná kvetinová látka šiat dokonale obkresľovali jej oblé boky, plné prsia a bruško ukazujúce nikam, len dopredu sa hrdo nosiace. Necítila dokonca ani jeho ťažobu, skôr sa potmehútsky usmiala, keď pri raňajšom nákupe zeleniny a ovocia na trhu dávalo zjavne najavo, že aj ono má rado banány, za ktorými sa práve načahovala, a ktoré často zahnali aj ten najväčší hlad. Nevedela sa dočkať sladkosti prvých jarných jahôd a pukajúceho hrášku, ktorý jej zakaždým nosil muž z domu, kým ešte bývali na internáte. Vždy vedel, čím ju potešiť. Na hrozno aj melóny si budeme musieť ešte počkať, no ty ich dostaneš už len od mamičky v tekutom sladkom nektári, ktorého si zoberieš, koľko budeš chcieť, láskavo si hovorila v duchu hladkajúc pritom bruško. Ešte nevedela, čo všetko bude môcť a čoho sa pre jeho dobro bude musieť zriecť.
    Tak veľmi túžila po tomto dni, zľahka sa prejsť po meste, mať na očiach zavesené slnko, cítiť vôňu svojich vlasov, s ktorými sa hrá jarný vietor a nechať sa unášať rytmom dňa, nikam sa neponáhľať. Nemať na sebe nič okrem ľahkých šiat povievajúcich raz dopredu potom dozadu, holé nôžky cupkajúce v jemných sandálkoch, niesť so sebou len svoje bruško.
    Tak veľmi chcela dať svetu vedieť, že sa teší na bábätko, pod tými ťažkými zimnými hrubými svetrami a kabátmi si to akiste nikto nevšimol. Až teraz. Známi sa pristavovali, priali všetko dobré, chceli sa ho dotknúť a cítiť to, čo ona. Nespievali len jarné vtáčiky, ale celé jej telo, srdce, raz uspávalo bábätko, potom si spievalo, aké je šťastné, že sa jej túžobné očakávanie splnilo.
   Len ona, ON a jarné ľahké šaty unášané nežným vetrom.


prekrásny slnečný deň všetkým praje diuša ;-*