dionea

    Dnes som prežila úžasné popoludnie vďaka jednej mojej milej víle...stretli sme sa po škole a nechala som sa viesť nevedno kam, za chrbtom sme nechávali posledné domy mesta a blížili sa k voňavému lesu. Voňavému ako voňavému, najskôr sme museli preskočiť most a za ním jeden kravín (neviem presne, či to bol kravín, ale noštek ma neklamal a pripomenul mi domov) a stále viac som sa cítila lepšie. Pofukoval vetrík, okolo bola divoko a nestrážene rastúca tráva, kvety a stromy, cítila som v kostiach voľno, slobodu a vzduch, konečne piatok...Milujem obrovský priestor okolo seba, kopce, a lúky...na jednu sme sa vybrali a ja som už podľa obsahu Wewinej tašky videla, čo nás asi tak čaká :))
     Zložili sme si veci pod hrušku a šli na vec...teda Wewe, ja by som pravdupovediac nevedela, ako začať heh...vytiahla poskrúcaných drakov a začala ich skladať a naprávať a montovať, sledovala som len ako jej prsty šikovne behajú a draci boli hotoví :) nepúšťala som šarkanov od základnej, kedysi sme ich robili ručne, a už vôbec nikdy sa mi nepodarilo dostať ich na oblohu :)) to asi preto, že som púšťala tých svojich heh, no dnes áno!!! dokonca dvakrát! Wewin drak bol leňoch, šak sa na ňom vyvaľovali až štyri či päť princezien, ale ten môj dračisko letéééél, juj, aj som pobehla, s obedom v žallúdku to bolo namáhavé, ale strašne fajn ;)
    Ako správne víly sme sa občerstvili jabĺčkami, Wewe mi jedno doniesla a fakt som mala pocit, akoby som sa vrátila späť v čase...pýtaš sa ma, prečo práve ty? neviem presne odpovedať...získala si si ma tým, aká si...nie je dôležité chváliť moje vlasy a bižutériu, peknú blúzku...nemusím ani vyhrávať vaše rebríčky o naj učiteľa na škole...zaujíma ťa, čo prežívam, ako sa mám, snažíš sa ma rozveseliť úplne jednoduchými a pritom tak vzácnymi vecami..ktoré by nenapadli ani mne...to isté sa snažím robiť aj ja...nie je dôležité, či budeš mať jednotku z písomky, oveľa viac si vážim to, že niekoho, kto si zabudol desiatu, ponúkneš jabĺčkom, ktoré máš v skrinke :)
    Po našom pikniku je to jeden z najkrajších chvíľ, aké som zažila...a to nebolo všetko! takmer som zabudla na perličku popoludnia, z ktorej som sa chichúňala ďalšiu (najmenej) hodinu :)) môj manželíček sa ponáhľal po mňa z práce a tak sme museli bohužiaľ ukončiť naše šantenie s drakmi...a Wewe mi spomínala, že v lete prechádzali cez hrádzu na rieke...keďže bol most dosť ďaleko a chcela som si skrátiť cestu, navrhla som prejsť cez rieku (dúfajúc, že nič zlé sa nemôže stať a pri najhoršom skočím, šak plávať viem, rieka nebola hlboká, išlo skôr o potok a bola aj pokojná)...a tak sme si vyzuli ponožky aj topánky, vykasali nohavice a poďho cez rieku! mala som ísť asi prvá, pretože na jednom mieste bolo klzko och och...Wewe spadla na zadok joj :(( ale rýchlo vstala a zmáčaná prešla na druhý breh...ja som to miesto obišla, no zamočila som si nohavice po kolená :) aj som sa bála, či je v poriadku, no ona sa smiala :))) a potom aj ja, booože, no to bolo! čakala ma ešte večera s mužom v reštike, šak čo, nohy pod stôl schovám a Wewe sa šla rýchlo prezliecť do suchého :) býva sto metrov od rieky...

ďakujem Wewe za nádherný deň, muž zo mňa nechápal, hovorila som len o tebe, pozerala fotky a pod stolom si zohrievala nohy, ale vôbec mi nebola zima, hrialo ma, tam hore ;)

pekný večer prajem všetkým a horúci božtek posielam Wewe :-*