dionea

o ucitelstvo som sice ani nezakopla a zrejme si uz vyskusala vsetko, ale nezabralo, co ma velmi mrzi...

skusala si tie decka aj nejako motivovat? nejako im tu latku obzvlastnit? dat im k tomu nejaku pracu, nech sa tvorivo zamestnaju? ake stare su tie detvaky?

veď školský rok ešte len začal.. :)
bude lepšie..

..ono asi všetci sa chcú niečo naučiť až keď sú veľkí..až vtedy to pochopia :)

čítal o vyhorených učiteľoch. Je to "prirodzené", pri práci s ľuďmi k tomu dochádza, u učiteľov obzvlášť... Nezávidím ti, Dionea, skús to predýchať, myslieť na krásne veci. Ale niekedy tým hlavu neobalamutíš. Ja by som učiteľa nerobil za nič na svete. A je obdivuhodné, že si sa na to dala...

čím viac je učiteľ horlivý, tým viac nenávidený,...tiež som mala slabú chvíľku,...až som sa dostala k tomu, že som jednému žiakovi tresla triednou knihou po hlave,..strašne to zadunelo :-) a tiež to bolo tým, že vyrušoval, čo vyrušoval úplne mi rozvracal vyučovaciu jednotku,...
DIONEA treba sa zhlboka nadýchnuť,..vieš, že učiteľstvo nie je povolanie ale poslanie,...zvýšenie hlasu musí byť, nehádž flintu do žita kvôli pár lapajom,..čakajú na teba iní, ktorí chcú a ba priam prahnú po vedomostiach (no skoro utópia), ale ja tomu verím,..možno si to neuvedomujú, ale je to tak
držím ti palce a neodchádzaj :-) O_ô

...a mas im co povedat, tak casom iste najdes cestu ako byt pre nich zaujimavejsia nez televizor. Ja som mal tiez to stastie ucit, ale nanestastie, taky nudny predmet, ze ma kazda veta unudila este skor nez som ju vyslovil.

Hmm.... ucim mesiac. Vzdy som si myslela, ze toto je pre mna stvorene, ze na nic ine sa nehodim. Ale tento prispevok mi hovori z duse......
Mali, hnusni zasrani, ktori si nevazia a nemaju ani elementarnu slusnost!!!!!

poznala som iste veľa učiteliek, profesoriek aj ich mužských kolegov, tí najprísnejší sú časom hodnotení ako najlepší, lebo nás niečo naučili, teda snažili sa, aj keď to nemali ľahké, no spomínam si na jeden prípad, obzvlášť stojí za zmienku, čím hlučnejší žiaci boli, tým tichšie tá pani učiteľka vysvetľovala, ja som to skúšala na našich deťoch a funguje to, takže to je môj recept, ak ani ten nezaberie, tak potom uf, to sú ale nevychované deti, a ty teda máš poriadne zaberáky, veľa šťastia, pá, poli

ale aj keď som tvorivá (občas zbytočne), tak to nepomáha a na decká treba byť naozaj najskôr tvrdý, inak vám prerastú cez hlavu...čo sa stalo mne...

snažila som sa k nim priblížiť cez príbehy a rozprávky, no nezabralo, idem sa nadýchnuť čerstvého vzduchu, sadnem si do parku a najradšej by som sa vyplakala...ale nemôžem...mám ešte veľa povinností...

jasan, že mám aj dobrých žiakov...no ak ich je v triede 34, tí dobrí nedostanú to, čo by mohli...

ak nájdem niečo iné, odchádzam...

stale neviem, akych starych tych ziacikov mas.
jednoducho a razne zahlas do triedy: vidim, ze uz vsetci vsetko viete, nic sa nepotrebujete naucit. zajtra cakajte pisomku (test), a tam sa mozete realizovat. som zvedava, ci vam to bude fungovat aj na papieri tak, ako dnes tu.

Určite si vyborná učiteľka... Je to škoda, že nás systém a spoločnosť prinúti vzdať sa, že nás dostatočne nemotivuje. Je mi smutno, keď vidím odchádzať učiteľov, kolegov.. Všetká česť, priznať si to... Držím palce

asi viem, ako sa cítiš. Už dávnejšie sme na Tvojom blogu rozoberali tento problém. Vidím aj teraz, ako Ti chceme všetci pomôcť radami a podobne zaručenými metódami. Myslím si, že si natoľko skúsená, že si už vyskúšala aj nemožné.
Prajem Ti rozumné rozhodnutie. Len vyberaj tak, aby Ťa práca bavila, napĺňala. Veľa šťastia...

dalsia vec je, ze na taky pocet ziakov by vlastne mali byt ucitelky dve. a pekne s nimi pracovat, nie tam byt len ako dozorca a prednasatel.
pomaly bude v poriadku, ked ich bude 90 a stale jeden pedagog kdesi daleko v predu, ze v zadnych laviciach ho ani pocut nebude...
nas bolo kedysi na zakladnej 24 a aj to uz bolo co povedat.

pani profesorka ja viem najlepsie co sa tam stalo ved osm pri tom bola ale ja som vam uz napisala ze este stale som na skole a som tam aj pre vas ja len chcem aby ste vedeli ze to co sa stalo nie je vasa chyba a aj keby bola hodte to za hlavu stalo sa je to chyba tich deciek v nasej triede a vlasne ja patrim medzi nich nevzdavajte sa lebo ak oditete nebude tam mat uz zmysel chodit ak to nespravite pre seba spravte to aspon pre mna myslite na piatok ak nam to vide bude to ako na tom pikniku len musite byt silna aby ste................prepacte aj za tich dvoch ale...........vlastne.........ste super clovek a tak ako som vam uz pisala pre mna ste viac ako len moja profesorka..........ste clovek ktoreho mam rada a vazim si ho clovek plny myslienok dobra vsetkeho pekneho co na tomto svete moze byt..........ste ina ako vsetci ostatny..........vynimocna.........tak hore hlavu a netrapit sa..........(ako sa mate pani profesorka?)..................;))))

to nie je o tebe ale o detoch o ich rodicoch a vychove . NIekedy ani ucetelia nezmozu vela ked si deti nenechaju nic povedat. A obcas treba aj zvysit hlas or pokricat aby vedeli kde je limit, preotze ten ak im neurcili doma tak sa to musia naucit v skole.
Si sikula len neikedy je treba byt tvrdsi pretoze deti skusaju kolko mozu.
Drz sa a nepoddavaj sa. Prajem krajsie odpoludnie a prijemny vecer nech si oddychnes a nacerpas novu energy.

a nemali zrušiť trstenice :))

som dojata z toho, co napisala veve...
ak mas takehoto co i len jedneho ziaka , stoji za to ucit...vacsine ucitelov taketo krasne vyznanie nikto nikdy nenapise...
viem, ze si skvela, nielen ucitelka...drz sa, doma sa vyplac, to niekedy pomoze, zober skriatka do dlani, usmej sa nanho a vykroc smelo dopredu... vzdy mas cas odist, ale co tie deti ako veve? Ktore lubia nielen ucitelku ale zaroven toho vzacneho cloveka v nej:))

ahoj s učiteľstvom som skončil po 12 rokoch praxe totálne vyhorený, viem o čom píšeš. Žiaľ takéto správanie detí priniesla táto doba, pokiaľ môžeš stras sa tejto roboty pretože nakoľko nie je vôbec zaplatená nemá ani budúcnosť (bodaj by som sa mýlil) Skús si pohľadať iné zamestnanie veď ja ako doktor pedagogiky pracujem teraz ako masér a je to fajn. Tak prečo nie...

si taký citlivý človiečik...
Vlastne ani neviem, čo Ti napísať. Možno bude pre Teba naozaj fajn, nazbierať kdesi inde nové sily... a sama časom uvidíš, či Ti učiteľovanie chýba, alebo nie...

Držím palčeky správnemu rozhodnutiu :-)

..no neee..ved to ani neladi vo "zvukovej podobe reci"
..nebud smutna, ziaci malokedy davaju pozitivny feedback okamzite :)..
...ale keby si potrebovala doplnit nejaku horlavinu, aby si horela dalej, tak ja mam ceresnovu motorkovicu, rozpravkarka volaku rozpravkovicu, volaco z toho namiesame ,..nejaku ucitelkovicu...:)

to tak..:)))

pozri si film s Michelle Pfiferovou Nebezpečné myšlienky a zajtra do školy so zhnilými paradajkami.:)))a kto bude rušiť, čaps mu jednu do tej otvorenej papulky..:)))..

hlavne im neukáž,že dokažu viac,než znesieš..:))

aj mne nalej, Motorkár! ((-:

a pôjde to,sakra..nie si titntítko,tak sa predveď..a neodvrávaj. ;)

žiaci nebudú chcieť nikdy, viem aj podľa seba ))

lahko je byt mudry :)

ale - uprimne - myslim, ze to velmi prezivas. ucitel ani ty nie si panboh a zlyhava aj "zlyhava" na kazdom kroku - jedno zruknutie este nie je syndrom vyhorenia. ak je to vsak len posledna kvapka v pohari, ktory pretiekol, potom bal veci a chod -z trochu inych dovodov, ale tiez som podobne odisla.

ps: dobry ucitel nie je dokonaly ucitel, ale ucitel s pevnym chrbtom, ludskou tvarou, odbornym v hlave a zmyslom pre humor v srdci .)

viem Ťa veľmi dobre pochopiť. Učila som na súkromnej škole naozaj všetky vekové kategórie a zažila som kadečo, dokonca raz som zo septimy ušla so slzami, jednej triedy som sa musela vzdať a to všetko počas prvého roka učiteľovania. Žiaci, študenti sú všelijakí, niektorí naozaj skúšajú, koľko znesieš. Dôležité je ukázať im, že si silná. A naozaj je dôležité byť prísna, ale zároveň ľudská a spravodlivá. Sú triedy, kde si žartovanie môžeš dovoliť len občas, ale aj to je dôležité. Teraz som na materskej. Učila som tri roky a dodnes sa mi ozývajú bývalí žiaci, dokonca i takí, o ktorých som si myslela, že sa veľmi "nemusíme". Všetko sa však ukázalo až po čase. Treba vydržať a aj pokričať. To Ti vravím ja, ktorá to neznáša a robí to naozaj len občas. Aj stišovanie hlasu pomáha, závisí od zloženia žiactva. Hlavne buď pokojná a rozvážna. Dá sa to. Už len kvôli sebe, musíš získať odstup a zachovať si zdravie. A ak sa to nezlepší ani po čase, tak baľ.

autogenny trening na udrzanie si vnutornej rovnovahy.
sposobov a vizualizacii je niekolko a je to iba pomocka. dolezita je predstavivost.
napriklad taky obraz, ze clovek sa nachadza ako v nejakom velkom vajci, jeho skrupina je ako polopriepustny material, ktory vyzaruje jeho dobru volu, ale zlota a neprajnost sa odrazaju od tejto skrupinky, clovek v tom vajci ziari, sucasne si ta osoba uvedomuje, ze je zdrava, silna, odhodlana a nenecha k sebe preniknut nepriazen okolia. ale sama dokaze zo seba vydat to najlepsie.
a ked sa zrovna nedari, z tejto predstavy nacerpat vnutornu silu. clovek je tu sam za seba, je silny a zvladne viac, nez si mysli. city su vyrovnane a ak sa jeho snaha mina s ucinkom, nie je to nic hrozne. jednoducho pokracuje, lebo to je jeho praca, pre toto sa rozhodol, a ked to vydrzali ini, dokaze to aj on.
treba si zachovat chladnu hlavu a nenechat sa zdeptat. su to len ziaci, hoci prefikani a provokativni, ale ucitel vie, o co im ide a ma v tomto navrch. on je tu hlavna postava, on to ma mat cele v rukach a riadit to. a v rukave pripravenu celu skalu rieseni, prekvapeni, necakanych reakcii, ktore dokazu provokaterom zapchat usta a otvorit oci dosiroka. skratka ma na to byt obdivuhodnym pedagogom, co sa nenecha vytocit. kutik ust skruti dohora a chysta sa na neskodnu odvetu.

ty si pedagog, ty si pan. :)

ja neviem...

treba si zachovať chladnú hlavu...ani to neviem

neviem už asi nič...

idem sa pripravovať na zajtra...ďakujem všetkým za komenty

najmä Wewe :) potešila si ma, veď vieš...

pekný večer všetkým...

a jo, naštvali ma 11 ročné decká...so staršími si už viem pomôcť :((( ale tieto som rozmaznala svojim tvorivým prístupom...bohužiaľ, tento rok žnem, čo som nasiala...

ale jasan, že si s tým poradím, aj keby ma mali nenávidieť...aspoň niektorí...budem prísnejšia...žiakov som nikdy nepodceňovala, už teraz ich beriem ako osobnosti...a keď sa máte pripravovať na 28 hodín týždenne, nejde mať v talóne škálu riešení a prekvapení, nečakaných reakcií...

aaaaale, musím pracovať, nejdem sa rozpisovať...všetky vaše rady si beriem k srdcu a budem o nich premýšľať...ďakujem

nemam co dodat, viem, co asi citis, naozaj sa pre takych ako Wewe oplati ucit :-) na vyske to nie je ine a bude asi coraz horsie... je to choroba celej spolocnosti, nielen tych mladych. tak este zopar usmevov :-) :-) :-)

dia, pamatas si, ked som sa ta pytala v juni, ci mam zobrat pracu ucitelky v BB alebo sa na to vykaslat a ist robit do firmy v BA? Vies, ze napokon som sa rozhodla ist tu do BA. Sama si mi povedala, ake su klady a zapory ucitelskeho zamestnania. Niektori ludia, ako napr. ty aj ja, si beru veci prilis k srdcu a preto je pre nich tazke zvladat ucitelske zamestnanie. Darmo ti budu ludia hovorit, ze treba vydrzat, byt silnejsia a pod. Ked to clovek nema v sebe (najma autoritu), tak to proste nejde, prilis to zasahujue do sukromneho zivota, lebo clovek si nedokaze najst hranicu medzi pracovnym, teda ucitelskym JA a osobnym sukromnym JA. Ja som zatial stastna, ze som sa rozhodla neucit, i ked verim, ze je to krasne a pre spolocnost uzitocnejsie zamestnanie oproti tomu, co robim napr. teraz. Ale nezvladala by som chodit z prace vycerpana detmi a este si potom robit aj pripravy. Myslim, ze moje rozhodnutie bolo spravne a pytam sa tymto aj teba, preco si nenajdes nieco ine? Preco sa vtej praci trapis? Verim, ze je tam vela stastnych momentov, super deciek, za ktorymi by ti bolo mozno smutno, ale staci to? Ty predsa nemas ziadnu povinnost sa tu obetovat. Skus si to premysliet. Myslim, ze keby som ucitelovala, bola by som nestastna. Teraz sa mi strasne paci sucasny zivot. Sice pracujem od deviatej do piatej, ale pracujem s dospelymi ludnmi v mojom veku a ked padne piata, idem domov a mozem mat cistu hlavu. Napis mi, co si o tom myslis. Na zaklade toho, ako ta poznam, sa nazdavam, ze v urcitych ohladoch sme si podobne. Tak mozno aj podobne riesenia by nas obe robili stastnejsimi...

ale..........ak by nasa mila profesorka odisla nemala by som preco chodit do skoli................jej kazdodenny usmev mi pomaha sustredit sa a vzdy sa mi oplati ist do skoli aspon koli jej hodine...........a hlavne koli skvelej literature s tov najskvelejsov ucetelkov........v hlave mi viri otazka preco prave ja?..........preco som to bola prave ja?..........cim som vas mila pani profesorka zaujala?..........ze ste si ma tak oblubili..........mam strach.............zavidim.............zavidim primankam ze vas maju za triednu a zaroven mam strach ze vas stratim ze medzi nimi bude lepsie dieta ako som ja ktore vas zaujme viac a ja.................ja budem len ziacka........;(

ja sa pravdupovediac bojím zbližovať so žiakmi, aj keď ma zaujíma všetko, čo sa s nimi deje a vždy je to viac, ako len škola, čo o niektorých viem, z nich cítim...

nemusíš sa báť, možno sa stane rovnaký zázrak ako s tebou a niekto si nájde cestu ku mne (ku tebe) a ja (Ty) k nemu, no to, čo je medzi nami nikdy nebude také isté ako s niekým iným...každý vzťah je jedinečný tým, s kým ho máš a aký ho máš :)

tak sa prosím ťa neboj, sama vieš, aká som zaneprázdnená a že nič nestíham, no zajtrajšok si nenechám újsť, aspoň na chvíľku vypustím z hlavy všetky starosti a prejdem sa s tebou....no to je prekvapenie, že? xi xi ;))

si veľmi vnímavá, netvrdím, že ostatné spolužiačky také nie sú, sú to fajn baby, no stále ich zaujímajú veci, ktoré pre nás dve nie sú dôležité ;) a vidíš to, čo vidím aj ja :) nevybrala som si ťa, to by som si nikdy nedovolila (ani by som sa neodvážila), proste sa to stalo a ja sa tomu veľmi teším, aj keď na druhej strane netuším, čo vidíš na mne ty, pretože faktom je, že z toho, čo si pre vás pripravím urobím málo a na niektorých hodinách improvizujem...ani literatúra nie je taká, ako si ju predstavujem...no raz bude ;) a potom, radšej ťa počúvam, ako rozprávam :)

;)dakujem;)

ako ty k našej Diuške - tiež ma učila literatúru - a odniesla som si lásku k učiteľke i literatúre na celý život, nikdy ma neopustila a vždy ma držala nad vodou. Keď bolo zle, pomohla spomienka na pani učiteľku (zomrela, keď som skončila školu). Naučila ma milovať písmenká, slová, knihy. Milujem ich dodnes...

to mi je luto, bohuzial v tom veku este nevedia, necitia, ze to treba, ze je dobre sa cosi naucit. diuska musi byt silna :)

nie preto, žeby chcel, ale bolo pre neho nevýhodné učiť tak ďaleko, dochádzal...a pritom sa podľa iných na učenie hodil a sám rád uči, možno to nezvládam len ja a nemám tam čo robiťl...všetci sú odvážnejší ako ja :( a zase potrebujem dobiť batériu, nevládzem a je mi smutno...

majte sa pekne ;)