dionea

     Vždy ma zaujímali záhadné a hrôzostrašné príbehy, ktoré si ľudia rozprávali (nielen) o našej dedinke. O niektorých som sa dočítala v malej zabudnutej maďarskej brožúrke (snáď jedinej o Fige od Irenky Borziné Bódi), iné som si zase vypočula od otca, často mi rozprával historky o ľuďoch, ktorých hroby sme obchádzali pri návšteve cintorína a možno sa to zdá morbídne, ale i smrť patrí k životu a spomienky k cintorínu. Aj keď mi občas po chrbte behal mráz a nabehla aj husia koža, či neveriacky výraz, páčilo sa mi to.
     Rozpoviem Vám o niektorých miestach v okolí Figy, viažu sa k nim legendy, podľa ktorých boli pomenované. Jedno z nich sa volá Várhegy [várheď] alebo v preklade Hradný vrch. Nachádza sa na juhovýchod od dediny, ako keby dedinu strážil. Na vrchu sa v minulosti pravdepodobne nachádzala strážna veža. Ale hovorí sa vraj, že jeden mladík chodil z Káloše (dedinka pri Fige) do susednej dediny Včeliniec za dievčatami. Nuž je to cca 10 km (možno aj viac), veru obetavý chlapčisko xi. Raz sa domov vracal neskoro v noci, uvidel veľkú žiaru a na vrchu prekrásny kaštieľ, keď sa k nemu priblížil, začali z neho vychádzať ženy, jedna krajšia od druhej. Čo urobil potom, legenda nehovorí ;). Triezvejšie pamäte hovoria o existencii hradu, či kaštieľa, ktorý slúžil ako vojenské stanovište alebo o strážnej veži. No len tak medzi nami, aj na tej veži boli muži a možno aj so ženami, ktovie.
       Ďalšie miesto, les Veres Kőtel [vereš kәtel]  na mapách ako Červený povraz bol pravdepodobne pomenovaný podľa Veresa (vereš – v preklade z maďarčiny: krvavý, krvavo červený), ktorý bol jedným z potomkov Figeovskej rodiny, možno predok Verešovej ;). Niektorí obyvatelia tvrdia, že sa tu odohrala krvavá poprava na šibeniciach. Myslím, že tu kedysi bola aj krčma pri troch obesencoch, čo má nádych divokého Západu xi xi. Podľa ďalších je názov odvodený podľa legendy o princovi Imrichovi (synovi uhorského kráľa Štefana I.): maďarskí velitelia sa v tejto oblasti radi zabávali poľovaním. Bolo tu močaristé územie, veľa lesov a zveri. Utáborili sa a išli poľovať, na konci poľovačky si vraj uvedomili, že princ chýba. Začali ho hľadať a našli ho roztrhaného ležať vedľa diviaka. Stalo sa to v r.1031 v horách medzi obcami dnes nazývanými Stránska a Figa. Legenda sa šírila stáročia ústnym podaním, no či je pravdivá, neviem. Imrich síce zomrel v r. 1031 (ako 24 ročný) s rovnakou príčinou, ale v Bakoňskom lese (Bákonybél), ktoré sa nachádza niekde na severe Maďarska.
      Dolina Szurdok [surdok] na mape nazvaná Surdík leží na juh od dediny za lesom Veres Kőtel. K tejto doline sa viaže hrôzostrašný príbeh, podľa ktorého sivý bezhlavý kôň so svojim pánom vždy po zotmení cvála dolinou. Toto zjavenie je sprevádzané revom cválajúceho a dupotom koňa. Preto ľudia nedokončiac svoju prácu odchádzali odtiaľ skôr ako sa zotmelo. Ten, kto toto zjavenie videl, dlhé týždne od strachu nevychádzal z domu. Naposledy sa tento duch zjavil dvom ženám v roku 1929. Odvtedy tadiaľ nikto po západe slnka neprechádzal a veru ani ja, ale raz sa tam asi vyberiem. Pôvod pomenovania je bohužiaľ neznámy, avšak v maďarčine je sivý - szürke, možno to s tým nejako súvisí.
      Myslím, že najzaujímavejšie je miesto Tóberke na obidvoch stranách Kálošského potoka môžeme na východnej strane nájsť trstinou a zarastenú časť lúky s močaristým porastom. Ľudia spomínajú, že sa tu nachádzalo Morské oko (jazero), ktoré jedného dňa za veľkého hluku z lúky zmizlo. Ostalo po ňom iba miesto, ktoré sa odvtedy nikdy nekosilo (pre veľkú vlhkosť) a každoročne na jar vypaľovalo. Takto vzniklo pomenovanie tejto časti lúky. Názov je odvodený od maďarského slova Tó – jazero a slova Berke – jarabina, ktorá tam ešte i v súčasnosti rastie. Toto jazero sa podľa údajov dostupných v literatúre premiestnilo už po šiesty-krát. Teraz sa nachádza pri Tornali na kúpalisku v časti Králik. Záhadný úkaz premiestňovania si ľudia vysvetľujú tak, že je jazero spojené s morom – preto morské oko (jeho voda je však sladká). Jazero má lievikovité dno, ktorého najhlbšiu časť sa nepodarilo preskúmať ani potápačom. Dodnes je neustále skúmané a patrí k najväčším záhadám kraja. Jeho premiestňovanie pravdepodobne súvisí s charakterom zemskej kôry. Na najnovších mapách je zaznamenané ako Jazernica.
     Často som sa na toto jazero pozerala (je ohradené pri kúpalisku a plávajú v ňom obrovské ryby, dobre chránené lievikovitým dnom, myslím, že sa tam aj chovajú) a premýšľala nad tým, či to tak skutočne môže byť. Morské oko sa v istej hĺbke zužuje na šírku jedného chlapa, a potom zase rozširuje. Predstavte si však, že si prídete zaplávať a jazero nikde :D. Hovorí sa, že pod celou Tornaľou je obrovské ložisko minerálnej vody, vraj na nej celé mesto leží a v podstate sa v jeho okolí aj nachádza niekoľko prameňov, z ktorých už dlho vyteká šťavica, aspoň my ju tak voláme, aj minerálka Gemerka je odtiaľto.
     Takže stačí sa len prejsť po okolí Figy a možno stretnete revajúceho jazdca s koňom bez hlavy, duchov obesencov či princa Imricha, žiariaci kaštieľ so ženami, a pritom si dávajte pozor, aby ste sa zrazu neocitli na dne premiestňujúceho sa jazera :))) Nuž, malá prehliadka po záhadnom okolí našej dedinky sa v tomto okamihu končí, neskôr Vám dodám aj obrázky a možno iné kuriózne historky o ľuďoch, ktorí tu žijú a žili.

Vaša Figanka dia :)

O Fige II. (pár obrázkov)

Som Fig(ovč)anka a čo?