dionea

Zmeškala autobus. Vonku neprestávalo pršať a aj keď bolo celkom teplo, triasla sa od zimy. Stála na zastávke a nikde nebolo ani nohy, ďalší mal prísť až o hodinu a jej nezostávalo nič iné, len tam stáť a čakať. Čo by aj robila na okraji mesta, kde nič v najbližšom okolí nie je a k tomu ten hustý dážď? Šaty aj vlasy mala úplne premočené, dážď jej ich zvlnil a zaťažil až pod lopatky a jarné šaty sa jej lepili na celé telo, na prsia i stehná, presvitali a odhaľovali jej ženskú krásu. Keby tam nebola sama, aj by sa červenala, pretože jej chladný vzduch odhaľoval aj smelo sa týčiace bradavky. Nepomáhal jej ani svetrík, ktorým sa ich snažila zakryť. Začala si predstavovať praskajúci oheň v krbe, nádhernú pláž s horúcim bielym pieskom, horúci čaj s rumom, len aby jej bolo teplejšie. Už ani fúkanie na skrehnuté ruky jej nepomáhalo. Počula len dážď neúnavne klopkajúci na strechu zastávky, v duchu si nadávala, že mala radšej vysadnúť v meste, pretože, kým prešla na druhú stranu ulice (autá ju nechceli pustiť, každý sa predsa ponáhľal domov), zmokla do nitky. Zrazu počula buchot dvier od auta a zazrela muža, ktorý z nich náhlivo vystúpil a ponáhľal sa pod striešku. Och bože, nemá kam ujsť, líca jej zalial rumenec.

Stáli tam dvaja. On sa na ňu iba úchytkom pozrel, kývol hlavou a postavil sa neďaleko nej. Cítila jeho pohľad, ktorý sa spúšťal po jej skrčenej, trasúcej sa postave, ale nech robila a myslela na čokoľvek, nedokázala svojmu telu rozkázať. „Užžžž abbbby priririšiel teeeen auuuutobuuuus, zzzzziiiiimmma.“, pomyslela si. Jediné, čo jej jeho pohľad rozpálil, boli líca, ani sa naň nepozrela. Zrazu k nej pristúpil a nesmelo sa opýtal: „Dobrý večer slečna. Nemyslite si, že Vás chcem obťažovať.“ až po týchto slovách sa nedôverčivo naň pozrela a on pokračoval: „Nemám kabát, ktorý by som Vám požičal, ale ak chcete, rád Vás objímem, ja nie som mokrý, teda nezmokol som.“ dodal s jemným úsmevom. Až vtedy si všimla, aký je príťažlivý. Bol dosť vysoký a zdvorilý, no napriek tomu ho odmietla: „Nnnie ďďďakujem, o chchchvíľku jjje ttttuu aauuutttobuuusss.“ Lenže tá chvíľka mala trvať ešte takmer celú hodinu oooch, pomyslela si.

Uvedomila si, že jej svetrík asi drží veľa vody, zobliekla si ho a začala statočne žmýkať, no v tom sa zháčila, veď jej bolo vidieť jej kvietkovanú podprsenku presvitajúcu cez jemnú látku šiat a ich pohľady sa stretli. Obaja sa začali smiať a ona sa osmelila: „Assi bude lepšie, ak prrrijmem Vaše pozzzvanie, prrrretože takto sa udrrrrrkocem k ssssmrti.“, povedala s úsmevom. On ju objal a veru bolo to to najkrajšie objatie, aké v poslednej dobe zažila. Horúce, silné a vrúcne, hladil jej chrbát a šúchal, až kým sa neprestala triasť. Ona sa v ňom vďačne schúlila a cítila ako sa jej bradavky ďalej pnú a rozlieva sa v nej príval tepla nekončiaci len chrbátikom. Aj ona ho začala hladiť po chrbte a krížoch, vôbec sa nepriečil, asi mu to bolo rovnako príjemné, pretože cítila a počula ako sa usmieva. Na strechu stále pršalo a sem tam sa okolo nich mihlo auto. Bola už tma.

Jeho ruky ju začali hladiť po mokrých vlasoch a tvári, zrazu sa brušká prstov prechádzali po jej perách a drkotanie sa menilo na hlboké výdychy. Začala ju spaľovať túžba po jeho perách, na zimu už dávno zabudla. Otočila k nemu hlavu, topila sa v jeho čiernych očiach, najskôr jej bozkával celú tvár, čelo, viečka, horúce líca aj noštek, nakoniec sa nežne maznal s jej perami, spoznával ich tými svojimi a brázdil po ich krivkách. Zabudla na klopkajúce kvapky na streche, na dážď i celý svet a roztápala sa v jeho náručí, ich jazyky sa prepletali ako hady na púšti a nevedeli sa nasýtiť svojich chutí a štiav. Vzrušenie ovládlo jej útroby a podlamovali sa jej kolená, ešteže ju pevne držal, inak by mala asi problémy s rovnováhou.

Jeho bozky, zmyselné dráždenie jazykom ju začal ochutnávať, aj jej bradu a lalôčky uší, hryzkal jej hrdlo a smeroval stále nižšie. Poddávala sa jeho vášnivému dobiedzaniu a zaklonila od vzrušenia hlavu dozadu. Odhalila mu svoj zimomriavkami posiaty dekolt a nesmelo sa beliace prsia. Vyslobodil ich rozopnutím pár gombíkov a sal ich ako nemluvňa, po každom horúcom bozku mala pocit, akoby jej tam rozkvitol kvet, celá záhrada kvetov. Sadol si na lavičku a ona sa nebránila jeho naliehaniu a vyskočila naň obkročmo. Cítila ako sa jeho mužnosť napína a túži po jej vlhkom zaliatom lone. Opatrne si rozopol nohavice a pomaly do nej vnikol. Ich panvy sa zmietali v kolotoči pohybov a krúžení, neprestával ju bozkávať, cumkať a sať jej tmavé dvorce i bradavky a ona zakláňajúc sa dozadu svojimi vzdychmi súperila s hlukom áut a kvapiek na streche. Celým telom sa jej rozlievala rozkoš a teplo, ktoré sa zastavilo až na končekoch prstov na nohách. Jej predtým zúžené cievy sa nalievali horúcou krvou a rozpaľovali jej stehná, podbruško aj prsia. Ústa kričali a žiadali viac, až sa prudké vzdychy a pohyby splietli do spoločného milostného kŕču. Lono bezostychu zvieralo jeho mužnosť a nechcelo sa s ním rozlúčiť, zaplavil ju prúd horúceho nektáru a zovretí v náručí sa oddávali letu rozkoše.

„No jasné, mrznem tu už pol hodinu, makaj po mňa a nekecaj, jasné?“ nahnevane kričal muž stojaci vedľa nej. Drkotanie zmizlo, a aj keď nepomohla predstava o piesočnatej pláži a horúcom čaji, myšlienka na milovanie s ním utajila jej bradavky a zakryla zimomriavky, cítila iba teplo a tajne sa usmievala nad tým, ako bol tento muž bez štipky pozornosti a bez jeho vedomia zneužitý na záchranu jej zdravia.

sladké sny moji milí :)