dionea

      Celý život sa stretávam pri predstavovaní s dvoma problémami. Alebo by sa mohlo povedať, že ide o celkom dobré vstupy do príjemnej a vtipnej konverzácie :) Dnes som bola u jednej tety doktorky a znovu sa ma obligátne (ako mnoho ľudí pred ňou) opýtala "Řekněte mi prosím město trvalého bydliska" a ja tak ako vždy odpovedala "Figa".
     Vždy, keď niekomu poviem, že som z Figy, sledujem, ako sa v hlavách ľudí oproti mne stojacich, roztočia kolieska v hlave a v zápätí hneď hodia spiatočku, pretože sa po chvíľke objaví na ich tvárach nechápavý úsmev a otázka "Odkiaľ, prosím?" a ja poslušne ako milionkrát predtým zopakujem "Z Figy, ako figy borovej, len z Figy. Je to malá dedinka na juhu Slovenska." a oni mi až po druhýkrát uveria a pochopia, že si z nich srandu nerobím :)
     Nie je to až také zlé, pretože sa hneď pri predstavovaní uvoľní atmosféra, asi tak ako dnes pri pani doktorke, ktorá bola navyše z Čiech. A to veru nebolo všetko. Pýtala sa ma aj na to, čo robím a kde, pretože som bola u nej po prvýkrát, a keď som jej to prezradila, bola z toho mimo, a tak sa pre istotu ešte raz spýtala "A co tedy děláte? Co tam mám napsat?" a tak usúdila, že tam napíše "Filozofka" a to ma priviedlo do rehotu a vyšlo zo mňa "No, veď to sedí s tou Figou, figa a filozofka idú k sebe xi xi".  A to pravdaže nebolo všetko, pri mojom priezvisku je tiež oooobrovský problém. Cítila som sa ako z osobitnej školy, ale beriem to normálne, stretávam sa s tým často, ide o to, že sa moje priezvisko (keďže je maďarské) ťažko píše a ešte ťažšie číta, a tak pri otázke "Aké je Vaše meno?" automaticky hláskujem a to aj tri štyrikrát :( no sestrička ho aj tak napísala zle.
     A pani doktorka sa ma rovnako ohľaduplne a slušne opýtala, ako má moje priezvisko vyslovovať, keďže je v ňom prehlasované "ö" a to pritom iba jedno. Keď som bola menšia a mladšia, učila som nemaďarsky hovoriacich ľudí vyslovovať toto záludné písmenko asi takto "No to je ako anglické "ә", akoby ste chceli dáviť, vracať" a to na mňa zase všetci gúľali očami a tí, ktorí sa to nenaučili, komolili moje priezvisko všetkými možnými spôsobmi, končilo to až nechcenými slovami, ktoré sa podobali nadávkam. A tak som bola vďaka nemu vždy medzi prvými, kto chodil odpovedať pred tabuľu, pretože učitelia sa radi učili novým smiešne vyzerajúcim priezviskám a možno chceli poznať človeka, ktorého toto nešťastné priezvisko postretlo :D A tak, ak chcem zostať v ústraní, nezostáva mi nič iné, len zmeniť priezvisko a trvalé bydlisko. Ale to sa ľudia prestanú pri mne na začiatku rozhovoru smiať a to mi bude asi chýbať.
     V podstate som Vám chcela niečo napísať o Fige, takže k tajomstvám tejto dedinky sa ešte určite vrátim, zistila som totiž o nej pár zaujímavých vecí, keď som skúmala jej terénne názvy, ku ktorým sa viaže aj pár legiend.
      Čo sa týka názvu dedinky, musím Vás sklamať. Nikdy tu žiadne figy nerástli, vďaka listene z r. 1247 sa dozvedáme, že v 11. – 13. stor. celé územie Valickej doliny patrilo ku kráľovskému hradu Gemer, a teda aj územie obce Figa (je v okrese Rimavskej Soboty). Gemerská Figa (maď. Gömörfüge, teda Gemerská Figa) je veľmi stará usadlosť, ktorú už v 11. stor. založila rodina Fűgeiovcov (Figeiovcov), po ktorej bola pomenovaná. Historické záznamy a jej názov, boli často prekladané do maďarčiny (Fűgei, Alsó Fűge), ale i do latinčiny (Fyghe, Felseo). Rodina Figeiovcov dostala toto územie ako odmenu za svoje služby od kráľa Štefana I. a tieto práva sa dedili z pokolenia na pokolenie. Figei bol pravdepodobne hradský jobagión (človek, ktorý za udelené majetky vykonáva vojenskú a strážnu službu) a predstavte si, že toto priezvisko ešte stále žije, len som nemala odvahu osloviť chlapca, ktorý sa tak volal. Čo už  a perlička na záver, "figa" je aj jedna talianska nadávka, asi preto sa niektorí turisti fotia pri tabuliach na začiatku dediny. O krvavých príhodách, obesencoch a konskom duchovi bez hlavy Vám rozpoviem až nabudúce.

Vaša Figanka dia :*

PS: Gramaticky správne je Figanka / Figani, a pritom sa všetci v dedine volajú Figovčania.