dionea

    Marek sedel na brehu a mysľou sa mu valili trýznivé myšlienky ako kalné prúdy v rieke pod ním. Keby ešte žili jeho rodičia, bol by teraz s nimi a nič vážne by ho netrápilo. Miloval jej vôňu a jeho rozhodné a múdre slová. Už si toho veľa nepamätal, iba pohladenia, jej oči, úsmev, veľmi mu chýbala a nevedel ako ďalej. Najmä ona. Nikto ho ako dieťa nemal rád, všetci tvrdili, že je škaredý, ale keď ho ona objala a vtlačila bozk na čelo, všetko zlé pominulo a cítil sa v bezpečí. Nikdy ten pocit už nezažil a teraz bol úplne sám, bezvýznamný, stratený, sám s tým tajomstvom pod posteľou a medzi dokonalými ľuďmi, už je tomu osem rokov. Ale aj ona poznala to tajomstvo. Dnes mal iba neurčité tušenie a nevedel, čo s ním. Ako ďalej? Kto mu poradí?
     Ak o tom  nezistí viac, asi sa zblázdni, musí sa tam vrátiť a znovu otvoriť tú truhlicu. Prečo ju vôbec otváral? Bola jej a teraz ležala pod bratovou posteľou. Dokonalý brat, čo sa odhodlal vychovať malú sirotu a zatajiť to, na čo mal právo, o čom mal vedieť. "Nechcem už na to myslieť, na nič, na nikoho" opakoval si v mysli. Fľašu mal takmer prázdnu a dym z cigarety sa pomaly rozplýval nad obzorom, dusila ho, ale aj tak chcel naďalej vsávať do seba ten odporný štipľavý dym. Tvár mu krčil úsmev šialenca, ktorý sa chystá spáchať niečo hrozivé, ale potom jeho telo bezvládne kleslo na horúcu zem a zahalili ho tiene holých vŕb nemo sledujúce jeho bezmocnosť.
    Kamila a Johny práve vstupovali do foyer (foajé) noblesnej reštaurácie, nového prírastku ich starého priateľa. Oni vlastne ani žiadnych nepriateľov nemali alebo to aspoň nikto verejne nepriznal. Nik nechcel byť v ich nepriazni, pretože by to znamenalo znepriateliť si smotánku miestej spoločnosti. A kto nebol ich priateľom, neznamenal takmer vôbec nič. Ani ich vstupovanie nezostalo bez povšimnutia. Všetci videli, ako sa jej čierne saténové šaty láskali s jej nádhernými oblinami a hladili ju pri každom kroku. Dlhé ryšavé vlasy zase ľahostajne prehodila cez rameno, pretože dobre vedela, ako ju muži pozorne sledujú.  On však svojou šarmantnosťou a eleganciou za svojou polovičkou v ničom nezaostával. Mnoho dám by rado spočinulo nielen v jeho náručí,  no dnes nebol sám.
    "Vitajte priatelia, už len Vy ste mi tu chýbali." srdečne ich odprevádzal sám majiteľ,  inak veľmi drsne vyzerajúci muž. Cestou k stolu sa o niečom bavil s Johnym a Kamile nezostávalo nič iné, len sa zvodne usmievať. Nerozumela ich obchodom, ale ani o nich nič nechcela vedieť.
"Tak teda dohodnuté, dokončíme to zajtra Johny." usadil ich so slovami a podaním ruky na znak dohody, nezabudol sa s úsmevom a jemu typickým žmurknutím pozrieť na Kamilu. Objednali si martini a čakali na otvorenie reštaurácie ako všetci ostatní dokonalí ľudia okolo nich. 
   Bolo niečo po súmraku, keď sa Marek ako tak prebral z driemot. Rozhodol sa premôcť svoj strach aj neistotu a mierne tackajúc si to namieril rovno domov. Nič mu už nestálo v ceste. Kráčal odhodlane a ruky mu zvieral dosiaľ nepoznaný kŕč. 
"Musím ju ešte raz otvoriť, musím!" neprestával si opakovať v hlave. Keď sedel na zemi v bratovej spálni, jeho zvedavosť a strach ho bičovali a privádzali do šialenstva, z pulzujúcich spánkov mu začali stekať kvapky potu a neprestávala ho opúšťať triaška. Vytiahol spod postele truhlicu, nebola väčšia ako škatuľa od topánok. Celá drevená, na vrchu ju zdobil ornament orchideí.  Pamätal si ju veľmi dobre,  mama ju taktiež ukrývala, a keď ju potajomky sledoval, pri jej prezeraní si potichučky spievala a často aj plakala. Nevedel prečo to vtedy robila, ale dnes urobí koniec tomu všetkému. Bude mať v rukách dôkaz a nik mu už nebude môcť povedať, že je jeho brat dokonalý a lepší ako on. Nechce byť ako on, už nikdy viac.
   Jeho roztrasené ruky sa dotýkali červeného dreva a orchidee kvitli v žiari svetla z chodby domu.  Pomaly ju  otváral,  jeho dych sa zrýchľoval a cítil, ako mu divoko bije srdce.
"Neblázni Johny, to vôbec nie je pravda." niesol sa predsieňou  hlasný  smiech Kamily a  buchli vchodové dvere.
"Neklamem miláčik, budeš ho mať kedy len budeš chcieť, stačí povedať." odpovedal hlbokým hlasom Johny.
Marekove kroky mizli za dverami jeho izby.

     
      

Kapitola prvá - preconie
Kapitola tretia - TPnetopier