dionea

Sedím v autobuse 

Som sama, sedím s jablkom v ruke,

pozerám sa pred seba

a snívam.

Snívam o pravej ruke po boku ľavej,

o slnku za chrbtom

a slzách na perách, o ňom,

čo zomrel, už prestal dýchať,

a predsa ešte snívam.

Reflektory áut mi bijú do očí

a sny sa plnia.

Mám pravú ruku vedľa ľavej,

slnko za chrbtom,

slzy na perách a vedľa seba jeho,

toho, čo už nedýcha.

Snívala som o ňom ako o živom,

lenže príliš dlho a on zomrel.

Už nedýcha a ja som slobodná.

Už nemusím myslieť, už nesnívam.

Príbeh pre slzy

 Pamätám si, ako som stála nad jej kolískou,

tie malé ručičky sa dotýkali mojej tváre...

Ešte stále počujem smiech toho anjelika,

bolo moje.

Teraz už nie je, zobrala ho voda,

a naplnila moje srdce žiaľom.

Moja dcéra!

Ja a On

Mimo čas,

i mimo priestor,

len chvíľa je tu,

ušla svetu,

jej smiešok

ešte stále znie,

môj milý o nej vie :)