dionea

    Som na smrť unavená, len v tejto chvíli akosi nie :) aj keď mám ešte veľa práce, ani neviem prečo, ale nechcem zabudnúť na jednu milú vec, ktorá sa mi stala tento víkend. Trávila som čas doma, bolo to veľmi smutné, no čakalo tam na mňa aj jedno milé svetielko, má päť rôčkov a už som vám o ňom písala (možno moja budúca neter). Keď som po niekoľkých hodinách cesty šla po chodníku do mojej rodnej chalúpky, prišlo mi na proti aj s maminou, bola už tma tmúca. V ružovej čiapočke a kabátiku sa ku mne rozbehlo hodný kus predtým, ako sme sa stretli :)
    Nemám veľmi rada ružovú cukríkovskú farbu a veľmi som sa čudovala, že si ma to klbko ešte pamätá, veď som doma nebola pár mesiacov, ale pamätalo a utekalo ako o život, vyskočila na mňa a silno si ma stískala a bozkávala :)) Bolo to také neuveriteľné. Odniesla som ju na rukách domov.
    A toto malé živé dievčatko ma zamestnávalo celý víkend. Hrala som sa s ňou a odpovedala na milión otázok, ktoré mi v kuse kládla...jednou z nich bolo aj to, prečo musím odísť...keď som jej so smútkom prezradila, čo robím, musela som jej sľúbiť, že hneď na druhý deň ju všetko, čo viem, naučím :)) To vieš anjelik, že naučím :) ach jo, keby som nemusela...odísť, rozprávala by som sa s tebou od rána do večera, s tebou zaspávala a ráno v kuchyni čakala na tvoje modré očká :)
    Spolu sme kočíkovali Dianu, bábiku skoro takú veľkú ako ona sama, strašne sa smiala, keď Diana akože rozprávala :) ráno chcela "kapučíno" cez slamku (granko s mliekom) a keď som ju večer umývala, zaplietla som jej vlásky do vrkočov :)) Je veľmi zvedavá. Občas, keď som ju niesla na rukách, mi začala stískať prsia. Asi ste to už zažili (teda vy ženičky), tých mojich sa len tak niekto nemôže ;) no...chcela vedieť, ako sa povedia prsia po maďarsky :P ako ich volám ja a ako ich voláme doma :)) jaj bože...to isté chcela vedieť aj o cikuľke a pipíkovi :D asi je to jedno z tých špeci období dieťaťa...
    No jedna vec ma rozosmiala najviac...učila ma vyslovovať "L". Nie, nepomýlila som sa moji milí, bolo to L, pretože som musela opakovať "lyba, lak a do liti" :D aj niekoľkokrát, kontrolovala, či to hovorím správne :D skoro som sa ušúľala od smiechu, keď tieto slovká zahlásila prvýkrát.
    Nezabudnem ani na sobotnú noc...deň predtým som jej čítala rozprávku a v sobotu sme si unavené ľahli do postieľky, spolu :) Ovinula okolo môjho krku svoju tenučkú rúčku a silno stisla, objala. Naše dychy sa miešali a ja som počúvala jej srdiečko :) Taká krehká, maličká a taká silná tými svojimi drobnosťami, ktoré vám vezmú celé srdce :) ach...
    Tento víkend som prežila veľa pocitov, aj veľmi smutných a navyše sme mali veľkú brigádu, tak som zbitá ako naša fenka...teda ich...už sú doma tri a dve mačky, aj z nich som sa tešila :)) a tak som na tento kamienok nechcela zabudnúť...

hodím ho sem, ku vám, opatrujte mi ho čarovné víly a nikdy nezabudnite...ani ja nechcem :)

sladké sny prajem všetkým, čo ľúbia :*

vaša dia :-*