Určite už mnohé z vás porodili a prežili aj tie nekonečné hodiny v čakárni, kde sa ženy rozprávajú o všetkých možných komplikáciách a pôrodoch svojich známych, sestier, kamošiek...Občas sa zamyslím nad tým, prečo sa tak navzájom strašíme a aký to má efekt, pretože nakoniec sa aj tak skonštatuje, že je každý pôrod iný.
Budem rodiť prvýkrát a najskôr som sa veľmi bála, vlastne, bojím sa stále, ale ani nie samotného pôrodu, ako okamihu, keď si uvedomím, že sa to začalo. Prvej kontrakcie. Okamihu, keď mi odtečie plodová voda.
Čítala som o pôrode pár článkov, viac sa nechcem strašiť komplikáciami a v tých obavách mi pomohli jedna dve vety, ktoré som v tých článkoch nenašla. Napísala mi ich jedna moja virtuálna kamarátka, Vierka. Ona sa na svoj pôrod tešila a šla by rodiť hocikedy, pretože to nebola vec, ktorú MUSÍ prežiť každá žena a o ktorej si vždy hovoríme, nech je to už za nami. Je to podľa nej jedinečný okamih, kedy budete pri zrode nového človiečika, toho, ktorého ste cítili niekoľko mesiacov vo svojom brušku, toho, ktorý s vami prežíval, keď ste boli smutná, veselá, zúfalá či nahnevaná, toho, do ktorého je zaľúbený váš manžel a nevie sa dočkať, kedy ho poláska. Vraj vtedy ucítim neuveriteľnú silu svojho tela, a keď ho porodím, získam sebavedomie mamičky, ktoré bude ovenčené výsostným právom postarať sa o svoje dieťa. Ja budem tá mamička, ktorá sa o Teba Šimonko postará, pretože som mala dosť síl porodiť Ťa.
Len či tú silu naozaj budem mať? :( Často o tom pochybujem, znovu mi Vierka pošepla, že moje telo vie, čo má robiť, keď ten zázrak príde. Preto je dôležité, aby som sa nebála a nestresovala, aby moje telíčko nebolo zablokované zbytočným odbúravaním strachu. Snažím sa na pôrod tešiť, ja sa nechcem báť a strašiť tými najhoršími scenármi, aké môžu nastať.
Chcem pocítiť tú ohromnú silu svojho tela a v pohode ho celý prežiť, nemať z neho doživotnú traumu a pozerať sa naň ako na minúty, hodiny, ktoré by som najradšej vymazala zo svojho života. Precítim každý okamih ako krôčik k Tebe, Šimonko. Pomôžem Ti prísť na svet a tu budeme pre Teba dvaja, ja a tatino, nekonečne Ťa ľúbiť. A potom Ti o Tvojom príchode na svet porozprávam a nezabudnem ani na jednu sekundu z toho, čo som s Tebou prežila :)
pekný dník všetkým (aj budúcim) mamičkám, oteckom a ich deťom :-*
Pôrod - trauma či jedinečná skúsenosť ženy?
04.06.2009 14:03:12
Komentáre
Dionea taká citlivá a vnímavá duša
diuška
(Ja som síce už 14 rokov "po".. ale v utorok by som bola radšej 2x rodila, ako to, čo som prežila za dve minúty.:(( )
Derechura :) ďakujem,
joooj viki :(
hm, ja práveže nechcem vnímať pôrod ako obeť a jeho narodenie ako odmenu, ani zabudnúť na všetky bolesti...nejdem sa trápiť, ale prežiť jedinečnú udalosť :)
chcem tomu uveriť a potom budem v pohode...
Dius,
diuška
ja viem, že žena samotná to dokáže všetko prekonať... no pri pôrode je pár ľudí "navyše" a tí môžu zamiešať kartami v spomienkach, aspoň na pár dní.. čím dlhšie bude Šimonko s Vami, tým rýchlejšie sa všetko zhojí a spomienky sú iba a iba krásne:)) Teším sa, až nám ho predstavíte..
otažievam :))
Neviem sa k tomu vyjadriť
viki, teiduch :)) dík
ozi, dnes som čítala recept na pomoc k príchodu pôrodu
Dia,
Veľa zdravia
vasilisa :) ďakujem, viem, že sú to úprimné slová a priania
ja naozaj nechcem, napĺňa ma to strachom...
vari nie je mamička, ktorá by si pamätala pôrod inak?
Bože môj Diuška, ja neviem, či ti toto pomôže
no..ja budem neromanticka..
"hanka.. tlač tak,ako na wecku pri vykonavani velkej potreby po týždnovej zapche"..
vraj jej to fest pomohlo..:))))))
inak..tie reči o pôrodoch iných som ja bojkotovala so smiechom.. porodili iné, porodim aj ja.. nie som predsa žiadna sračka.. no a.. akosi tak to aj šlo.. aj ked.. pri druhom pôrode zlyhalo niečo ine,ako ja..:))) ale..nič strašne..jedna infuzka a profi masaž a bolo po probleme..:)))
baby :D Dere a ell
ellie, viem viem, keď tlačím počas dňa, snažím sa zapamätať si, ako a kam to smerujem :))) a tiež som zvedavá, ako to bude prebiehať a ako to zvládne muž, ja mu verím ;))
Diuška, večer Ti napíšem správu...
martuš :) dík
nádherné diuška :)
Dia,
trikrát som poriadne zatlačila, sestrička potlačila brucho a syn bol vonku. A potom ten doktor, ktorý mi vynadal, ma zas pochválil, že som dobre tlačila.Pokiaľ ma zašíval, o všetkom možnom sme sa rozprávali. Keď sa budeš ty báť, tvoje dieťatko to vycíti . Hádam nechceš, aby sa z chlapčeka stal strachopud
muffinka :)
vasilisa :)))
si ma rozorsmiala tým opisom :)) veď to, mám počúvať samu seba a nakoniec do mňa bude hučať pár ľudí na sále a nakoniec mi aj vynadajú :)) a ja asi im, nedokážem odhadnúť svoje reakcie :))
a jediné, čo chcem, je nebáť sa...toto je pre mňa istá forma psychohygieny, posmeľovanie cez písmenká, preto o tom píšem, aby som presvedčila samu seba, že to bude v pohode :))
DIuska:)
Pre mna bol prvy porod traumatizujuci tym, ze som sla do neznameho prostredia. Strach z nepoznaneho bol obrovsky.
Pri druhom porode to uz bolo ine, vedela som kam idem, lekarov som uz tiez tak trochu "poznala".
Ked sa porod rozbehne, akosi to ide samo:)
Tvoje telicko sa bude snazit, zapne vsetky sily, svaly, vsetko, "co ma ruky a nohy", aby bol cloviecik cim skor na svete...pri porode druheho synceka bol pri mne len lekar, boli sme sami na sale, stlmene svetla , rozpravali sme sa o detoch.
Chvilocku predtym mi povolil navstevu starsieho synceka, vystiskala som si ho, zamavala mu z okna saly a jeho bracek sa uz aj zacal hlasit na svet. Tento porod som si vychutnala, nebola to ziadna bolest, co by sa nedala zniest. Spominam nan s laskou, minutu po minute, kedykolvek by som si ho zopakovala.
Je to , podla mna, najma o psychike. Clovek sa natolko neboji toho, co pozna. Urcite by som bola pokojnejsia, keby som pred prvym porodom videla prostredie, personal, mohla sa spytat na milion veci, ktore sa prichodu dietatka tykaju. Ak clovek citi doveru k porodnikom, ak sa pocas porodu citi v bezpeci, naviac, ked moze mat vedla seba milovaneho cloveka, je to krasny zazitok.
Pamatam si, ako nas porodmi strasili babicky, ktore mali odrodene hufy deti...keby to bolo byvalo take hrozostrasne, asi by rok co rok nerodili:)
Vierka ma pravdu, je to nadherne precitit porod od zaciatku do konca...tesim sa na to, ako o par dni napises, ze to bolo uzasne:)))
Krasny podvecer:)
hanka :)
aj tebe krásny podvečer, to intímčo by sa páčilo aj mne ;) len s doktorom, málo ľudí, primerané svetlo a žiaden krik...od nich
dionea, ber si príklad z chlapov.
aj ty, Račan? ;))
ja dodam len taky svojsky poznatok :)
potom ta caka kolotoc, kedy nebudes mat cas mysliet na nic, tak pekne veget, citaj a rob veci, ktore ti robia radost :)
vesper :)
oťažievaš, budeš ťažká ako slon
a že nebudeš mať dosť síl? Pri predstave, že už môžeš niečo urobiť, zavreš oči a zatlačíš s takou silou, že ťa sama prekvapí...:-)))
... a nikdy som nepochopila, prečo vo všetkých filmoch pri tom revú...na to nieje čas a u normálnych báb ani chuť....
Diuška, všetko bude OK
diuška
matahari, maco, viki :)
maco :) ďakujem, si milý
viki :) pijem alchemilku a mám doma aj medovku :)) a vraj mám striedať ;) dík za tip...
pekný večer všetkým prajem! :)
Diuška, jasné že sa bojíš..
zaruš :)
aj Tebe a Tvojej rodinke všetko dobré :)
a zabudla som...šup na pokúšanie motorkára ;)))
Diuška!
PS: Želám Tebe i dieťatku veľa šťastia a odvahy. Zvládnete to. Ja to viem.
rozprávame o tom stále preto,
a zanechá v nás už do smrti vyrytú brázdu, ktorú nik nezmaže
ale ver, že nakoniec prevyšujú tie poztívne prežitky
a nech je tá chvíľka akokoľvek ťažká
nakoniec rozstane niečím tak jedinečným, čo sa v tvojom živote nebude dať prirovnať k ničomu inému
Neboj, zvládneš to a to tešenie i starch v jednom vreci majú svoj význam.
Držím palce!)
a záclony nevešaj
už si príliš ťažká a veľká aby si 100% zvládala svoju motoriku
neohrozuj svoje dieťa naťahovaním sa a lezením kdekade ...
joi ešte k tomu nadávaniu
ale já ti ani neviem, to človekj ani nestíha sledovať
ale sestrička sa len usmievala a povedala
to je úplne normálne :))))
z toho si nič nerobte
dobré ránko :)
Petula dík :))) záclony nevešiam, ani neskáčem zo schodov, aby to prišlo rýchlejšie (to je vraj ďalšia metóda), tehotenstvo si celkom užívam, cítim sa dobre...určite si ani ja všetko nezapamätám, teda to, či budem sakrovať a tak xi, len či budú moje sestričky také zhovievavé ako tvoje? ňo..aj Tebe pekný dník ;)