dionea

     Minulý týždeň som bola na prednáške Muž a žena - malé nahlédnutí do sexuální antropologie profesora Jána Sokola z Prahy, vytešovala som sa z neho ako malé dieťa, pretože vďaka nemu som sa priblížila k filozofickej antropológii a je istým spôsobom vzrušujúce vidieť, počuť a dokonca sa aj osobne rozprávať s človekom, ktorého prácu si vážite. 
     Tu a teraz sa s Vami chcem podeliť s niekoľkými myšlienkami, ktoré vo mne zostali, a ktoré sú zaujímavé aj pre tento blog, ak si uvedomíme, že prejavy sexuality neobišli ani virtuálny priestor. Sokol na začiatku zdôrazňoval, že sexualita vedecky skúmaná ako prejav živej prírody nie je presne to, čo ho zaujíma, skôr sa zamýšľal nad rolou sexuality v živej prírode vôbec. Čo to znamená? Ide o zamyslenie sa nad tým, načo nám sexualita je, prečo tu je a akú má funkciu vo svete.
      Ak by sme si porovnali človeka s inými organizmami, zistili by sme, že obdobie dospievania u človeka je dlhé a že sexuálne orgány a schopnosti sa vyvíjajú až naposledy a po zenite žijeme veľmi dlho aj bez sexuálnej aktivity, čo je oproti iným organizmom rarita. Náš život teda sexualitou nekončí. Napriek tomu je sexualita podstatná časť našej existencie a možno pod ňou rozumieť všetky procesy, ktoré súvisia so sexuálnou túžbou a sexuálnym chovaním. Hm, tak mi napadá, že od istého veku sa obe tieto charakteristiky prejavujú aj v mojom živote xi xi. A vo virtualite sa vďaka anonymite strácajú mnohé zábrany a náklonnosť, sexuálne návrhy, myšlienky, dvojzmysly sa vyjadrujú oveľa ľahšie a bezprostrednejšie, často sa v rozhovoroch pri témach o sexualite končí, aj keď to tak možno nerobíme zámerne, no o chvíľku možno zistíme, prečo tak tomu je. Avšak mohli by sme to aj otočiť a povedať, že sexuálna túžba a správanie je prirodzene prítomné takmer vo všetkom, čo robíme a nie iba vďaka tomu, že nám v tom nič nebráni. 

     Reprodukcia, ktorá je istou stratégiou živého bytia, spôsobom ako trvať a periodicky sa obnovovať, podľa Sokola je kľúčom k pochopeniu živého.  Rozmnožujeme sa v podstate takmer neobmedzene, pričom jedinou obmedzujúcou podmienkou je to, že sú na to potrební dvaja pohlavne odlišní človiečikovia (tzv. sexuálny dimorfizmus). Nuž áno alebo ako nám to dnes technika umožňuje, stačí nám iba istá časť z iného pohlavia ach (ak ide o umelé oplodnenie). Kým rastliny sa usilujú čo najviac upozorniť na svoje "pohlavné, rozmnožovacie" orgány, v podstate sa na ne každodenne pozeráme (veď len zvážte, akými rozmanitými farbami a tvarmi kvietkov, plodov nielen nás lákajú), my sa vo výzore až tak veľmi neodlišujeme (až na sekundárne pohlavné znaky). Zamysleli ste sa nad tým, na čo sú nám dve pohlavia? Nebolo by pohodlnejšie samorozmnožovanie sa, napr. delením, byť obojpohlavní alebo niečo v tom zmysle? Možno je výhodné, ak sa vytvorí aj variabilita pri rozmnožovaní, možnosť vytvárať rôzne kombinácie je asi výhodná z hľadiska prežitia, ale prečo vytvárať nové rozmanité formy, ak sa osvedčí trvanie nejakej jednoduchšej formy, žeby ďalšia náhodná chyba? To je iba moje okrajové zamyslenie. 

     Vieme, že je nám sexualita vrodená (teda pohlavnosť a určité spôsoby správania sa). Sokol nám však rozprával o jednom "vlčom" dieťati, ktoré bolo nájdené vo veku 10 rokov a nikdy sa nenaučilo rozprávať a nedokázalo si vytvoriť ani vzťah k druhému ľudskému pohlaviu. Akoby sexualita ako kultúrny fenomén závisel aj od prostredia, v ktorom človek žije. Na druhej strane tvrdil, že sexualitu nie je možné len tak ľahko zrušiť, unifikovať, sexuálna rovnoprávnosť je preto podľa neho príliš utopická predstava, pokiaľ je stratégiou života trvanie a je u človeka realizovaná cez pohlavnú dvojakosť. Je fajn, že máme alebo sa aspoň snažíme mať slobodu všestranného rozvoja (teda aspoň v niektorých krajinách sveta, hovorím o rovnakej možnosti rozvoja mužov ako aj žien), ale spôsobilo to skôr mnohé problémy. Pár ako vzťah dvoch ľudí už nie je závislý jeden na druhom (ani obživou), narušila sa štruktúra rodiny a už nikto poriadne nevie, akú úlohu vo vzťahu zohráva. Niektorí zmätení muži sa vraj usilujú o to, aby mohli byť tehotní a rodili deti. Problém teda nie je podľa Sokola v tom, že by človeku hrozilo vyhynutie, ale oddelením sexuality od reprodukcie sa narušila aj jedna z podstatných vecí, ktoré nám sexualita poskytovala. Že čo to je?

     MOTIVÁCIA, ktorá nás vedie za prah našej existencie, možno povedať i to, že dáva chuť do života, zmysel nás samých. Už Freud tvrdil, že všetka tvorba človeka je sublimovanou sexualitou človeka (sublimácia je schopnosť uspokojiť svoje sexuálne pudové potreby ich prevedením na iný cieľ, je to náhradné uspokojenie, ktoré nemusí byť telesné). Pokiaľ sa sexualita ako taká banalizuje, odstraňuje sa podľa Sokola aj jeden zo zdrojov motivácie a tvorby. Inteligentní ľudia vraj preto dávajú skôr prednosť písanému slovu vo vzťahu k sexualite (myslím pri dvorení a sexuálnom správaní), pred obrazom a skutočnosťou, ktoré už neposkytujú toľko priestoru pre tvorivé myslenie a prežívanie. Vo virtualite sa možno preto tak ľahko podlieha sexuálnemu zvádzaniu, pretože človek si vo svojej fantázii vytvorí to, po čom túži, nemusí sa zmierovať s plnou skutočnosťou a tvorí, je motivovaný. Keď si s niekym píšete, je pre Vás asi zaujímavejšie, ak ho nepoznáte, ste zvedaví ako vyzerá, je pre Vás tým záhadným, a preto aj vzrušujúcim alebo to tak nie je? Podľa Sokola nás v sexualite motivuje práve TAJOMSTVO. Rozprával nám o dvoch krajných prípadoch, kedy sa raz pri sexualite rozpráva o všetkom otvorene a na druhej strane sa necháva poznávanie sexuality na človeka samého (je teda tabu). V tejto súvislosti som si spomenula na jednu reportáž, v ktorej sa Rómov pýtali na predmanželskú sexuálnu výchovu, zaujímavá bola nečakaná odpoveď (aspoň pre mňa), pretože mnoho Rómov odpovedalo, že "nie", sex je u nich tabu, o ktorom sa doma vôbec nerozprávajú, aj keď sa navonok zdá, že pri takom množstve ľudí na tak malom priestore sa nič neutají. Pokiaľ sa sexualita banalizuje, prestáva byť zaujímavou a ak je úplne odhalená, stráca sa motivácia a túžba po tvorení (možno aj preto majú Rómovia toľko detičiek, odhaľujú sexuálne tajomstvo a prejavujú svoju túžbu :). Dnes sú skôr populárne sexuálne deviácie ako normálna sexualita, tá je ošúchaná a nezaujímavá, neudivuje, neprekvapuje. SEX OHROZUJE SEXUALITU, resp. jeho verejnosť a odstraňovanie tajomnosti.   

     Sexualita však nie je iba o fyzickom uspokojení a možno pri takomto spôsobe jej realizácie je mnoho ľudí nešťastných. Skrýva sa v nej energia mimoriadnej sily, ktorá cez sublimáciu umožňuje vraj aj vznik všetkého kultúrneho, duchovného, umeleckého vývoja ľudstva (Freud), podobne aj Sokol tvrdil, že donedávna aj všetky sociálne inštitúcie nejako súviseli so sexualitou, čo je dnes znovu narúšané (tu sa ho jeden z poslucháčov spýtal na uznanie sobášov homosexuálov v Čechách. Sokol odpovedal, že funkcia a moc štátu sa nemá vzťahovať na podporu spolužitia ľudí, ktorí sa "majú radi", ale tých, čo zabezpečujú reprodukciu spoločnosti). To sa však nepáčilo Jungovi a namietal, že nemožno všetko odvodzovať len zo sexuality a namiesto toho hovoril o psychickej energii, pričom je podľa neho sexualita a jej vzpurná démonickosť neovládnuteľná, no je to stále podstatná súčasť psychickej energie.

     O čo tu však ide, aký iný rozmer má sexualita okrem fyzického uspokojenia? Hovorí sa aj o spirituálnej dimenzii sexuality, ktorá spočíva v celistvosti a môže byť zakúšaná aj bez konkrétneho sexuálneho aktu. Túžba po inakosti, sexualita ako symbol vnútorného zjednotenia, ktorá by nás dokonale dopĺňala (prítomná aj v náboženských prežitkoch, v duchovnej forme, ktorá ohromuje dušu), a ktorá konkrétnu telesnú sexualitu neznehodnocuje. Pokiaľ je naša sexualita nedostatočne diferencovaná vo vnútri človeka, môže nachádzať svoj výraz v preceňovanej, patogénnej sexualite. A práve preto nie je vhodné príliš stierať hranice medzi mužom a ženou. Človek by sa vraj mal zbaviť prehnaných predstáv, ktoré jeho sexualitu zaťažujú a až tak sa môže stať viac tým, čím je. 

     Súhlasím s tým, že sa v sexualite skrýva obrovská sila, ktorú nedokážeme ovládať, napriek tomu by sme sa mali asi naučiť s ňou správne hospodáriť (aj podľa Sokola) a navyše, nechcela by som prísť o jeden z najsilnejších zdrojov motivácie, nechcela by som, aby sa stratila tajomnosť, záhadnosť a zvedavosť pri zvádzaní a dvorení, veď tá pôvodná stratégia života, kedy sme len hádali, ktoré dotyky, slová, prejavy náklonnosti sú tie správne, bola taká čarovná. Fantázia a snenie, očakávania a prekvapenia sú veci, ktoré by bolo škoda zahodiť. Túžba po celistvosti nás však ženie aj týmto smerom a údiv z inakosti láka k flirtovaniu a otvoreným rozhovorom so sexuálnym podtónom, pretože anonymita ešte stále zachováva tajomstvo a ľudia neobchádzajú zvádzanie. Som však rada, že napriek tomu, že je dnes sexu všade až príliš, stále je viac príťažlivá hanblivosť, náznaky, prísľub niečoho vzrušujúceho :)))

Vaša tajomne roztúžená a jemne sa usmievajúca dia :*