dionea

a ten strach si viem predstaviť... nerada šoférujem... a už vôbec nie v metelici :-)
Poriadne sa na noc zababuš, aby si sa ráno zobudila horúca... aby si z Toho tepla mohla ponúkať i iným :-)

veľmi rada, práve mi trošičku mrznú prsty, ale hneďky sa zahrajem...a z noci na ráno vždy priam horím ;) snáď budem aj zajtra celý deň :) to isté zo srdca i tebe prajem

PS: rozprávam asi trošku divne, môžbyť to i pre Hviezdoslavovie čítanie :))

Tak nech to slniečko vyjde a čo najrýchlejšie nájde cestu k tebe...

teba by asi roztopilo, ale je aj také slniečko, ktoré srdce i kosti zohreje a snežku ponechá ;) aj tie krásne chumáčiky vločkové :)

ale len na chvíľu, záhrada sa už chystá na prebudenie a tak sa tým vločkám aj čudovala, že čo tu ešte šarapatia...

A keď si tak spomínam, aj ja som raz išla kdesi na druhom konci sveta, v Ohiu, cez snehovú chumelicu ... Bola zvláštna a desivá, okolo iba hory a žiadna ľudská duša, aj som sa vtedy bála. Nuž sa teším, že som doma v teplúčku, zababušená do ružového župana a vyhrievam si nohy v papučkách.

tak to ružové šťastie predaj ďalej, ďakujem i zaň ;)
môj strach sa miešal s úžasom, ľahostajnosť zo zodpovednosťou, láska s nenávisťou, smútok vystriedala radosť...metelica v duši sa mi zabývala a teraz mi zostali len studené prstíky...a úsmevček na tvári, taký mierny :)

je pravda, že mám radšej zimu, ako leto, teploty nad 25 stupňov už nemusím... . Ty čakáš na slnko a ja som bola dnes obzerať vločky vo vysokých Tatrách. Bola som pozrieť svoj Everest a je mi teraz fajn, momentálne ma hrejú pri srdci snehové vločky...

Vidis ako je dobre mat predne sklo? Bez neho by si nemohla vychutnavat pohlad na rychlobliziace sa vlocky :))

sme sa tu zrazili v jednu minutu :)))...toz vitaj a dobry vecer

snežka :) som na tom podobne, tých 25 je tak akurát ;) a aj ja mám vločky rada, no slnko tiež, vlastne celý svet...aj predné sklo :))

teiduško dík ;)

čítam, čítam... že patríš medzi tých (vrátane mňa), ktorí už netrpezlivo vykukajú slnko, kedy nás konečne poláska teplými lúčami... Zatiaľ sa márne snaží. Treba mu ešte oveľa viac energie... Počkáme si. Určite sa musíme dočkať...

ja som veru trpezlivá, pekný večer Ti prajem :)

a už máš dlho vodičák... Ja sa práve chystám prihlásiť sa. Ani neviem prečo som to "celý život" odkladala. Zvládla si to bez problémov?

nie dlho, len rok, teda rok bude v máji ;) ale už mám najazdené cca 10 000 km, práve dnes sme sa to snažili zrátať :) samotná autoškola je podľa mňa nutné zlo (od inštruktora závisí, či menšie alebo väčšie), ale dá sa to zvládnuť ;) neboj a najdôležitejšie je potom hneď jazdiť a neprestať...sama nemám veľa skúseností a učím sa každý deň, mestá neznášam a učím sa na svojich chybách...no zatiaľ neboli vážne a vždy sa dalo, aj keď som za volantom občas dosť nervózna...už jazdím sama, hodili ma do vody a plávam, či sa bojím a či nie ;)

držím palčeky, choď do toho, mám zo šoférovania radosť, a keby som mohla a mala kde, asi by som skúsila aj závodiť :P cítim sa slobodnejšia, v pohybe, získala som nové schopnosti, je to fajn ;)

a vlocky nechaj rozplynut na okne pod slnecnymi lucmi,ktore aj teba neskor pohladia po tvari a prinesu ti potesenie a radost na tvar a do duse.
Pekny vecer prajem

takto po troškám zbieram názory, aby som mala viac guráže... Aj BV o tom písala, tak som sa hneď "vytešovala", že hádam nebudem tá jediná, ktorá by to neurobila. Maj sa pekne!

a krásne sny.

aj tebe sladké ružové sníčky prajem :) ja sa ešte učím och och...

po precitani blogu a komentarov. a nedalo mi nepodelit sa o hrejivy pocit na dusi. a riadit auto je aj prijemne, aj oslobodzujuce, aj vzrusujuce aj upokojujuce. :)

Pre mna sice cestovanie s vlockami na skle je skor dobrodruzstvo nez romantika, ale ja mam sko taky zazitok. Nemam moc rad cestovanie za tmy (hlavne ak mam unavene kukadla) ale raz som sa tak vracal domov z jednej dedinky pri Trnave a kedze som nesiel po dialnici (som bol bez nalepky), tak som v tej tme isiel po dedinach uplne kludne, radio mi hralo akesi hituvky a ja som mal v dusi totalny klud. Bol to uzasny pocit, ako ked si clovek oddychne, ze uz je "to" prec a uz sa nemusi o nic strachovat. Odvtedy mam taku tuzbu sa zase takto vecer kamsi vybrat a cestovat autom a mat klud na dusi, oslobodeny od vsetkych starosti...