Premýšľala som, ako Vám rozpoviem o svojej návšteve v Osvienčime, v dvoch koncentračných táboroch - KL Auschwitz a Birkenau. Je ťažké o tom rozprávať a ešte sama nemám utriedené všetky myšlienky a pocity už vôbec nie. Pred odchodom som uvažovala nad tým, aké to bude, čo budem cítiť, zvládnem to vôbec? Mala by som ísť a vidieť to?
Hm, holokaust bol jednou z hlavných príčin, pre ktoré som začala kedysi dávno uvažovať nad tým, prečo na svete existuje ZLO. Som presvedčená, že oba tieto tábory boli "továrňami smrti" a nikdy som o tom ani chvíľu nepochybovala, akoby sa v mojich ušiach zasekol ich nárek, ich bolesť a zúfalstvo. Nebola som tam, no prenikajú mnou vždy keď si na to spomeniem, asi si až príliš vymýšľam, no vyhladzovanie vnímam ako súčasť mojej, našej minulosti. A nedovolím zabudnúť ani mojim deťom a žiakom, aby nemuseli v budúcnosti prežiť to isté, čo iné deti, ženy a muži v koncentračných táboroch.
Všetci, ktorí tam ostali, mali obrovskú túžbu prežiť, verili, že ich niekto oslobodí. Možno niektorí túto vieru stratili, no podľa slov našej sprievodkyne zomierali so vzdorom v očiach, pohŕdaním, ktoré aj smrť menilo na vykúpenie. Ona tam bola tiež. A prežila. Aj keď o svojich skúsenostiach a pocitoch nerozprávala priamo, bolo to cítiť z každej jej vety, z každého pohľadu na vitríny. Nechápala som, ako človek, žena, ktorá prežila na vlastnej koži všetky tie zverstvá, dokáže o nich denno-denne rozprávať. Možno je to jej forma odplaty, poslanie. Pani Orlovská (80 ročná, nevyzerá, že?), pýtate sa, prečo o tom nerozprávala? To Vám neviem povedať, kolegyňa mi pošepkala, že sa dokáže uvoľniť pri čaji s rumom a tiež, že to majú zakázané. Čo mi príde nelogické, práve takíto ľudia by mali rozprávať.
Do Auschwizu (tak ho pomenovali Nemci) sme vstupovali známou hlavnou bránou. Bola neuveriteľne nízka. Predstavovala som si ju vysokú a mohutnú, ako obrovskú prekážku v ceste za slobodou. Jej cynický nápis "Arbeit macht frei" (Práca oslobodzuje) vítala väzňov každý deň dvakrát, keď ňou vychádzali a po viac než desiatich hodinách vracali z "oslobodzujúcej" práce :( Pani Orlovská nás upozornila na písmeno "B", ktoré bolo poliackymi robotníkmi (ktorí tento nápis vyrobili) prevrátené menším bruškom dole, na znak klamstva a podvodu...
Dnes vyzerá Osvienčim ako letný tábor, žiadne blato, len zeleň presvetlená lúčmi slnka, všade pokoj a prechádzajúci sa ľudia, súcitne pozerajúci, aj usmievajúci sa....ženy, mladí ľudia a starí (možno bývalí väzni), plačúci ľudia (videla som ženu, ktorá sa rozplakala, keď vyšla z jedného bloku a ja som od toho veru nemala ďaleko), skupinky zmiešané zo všetkých rás, národností, Židovskí školáci hrdo týčiaci zástavy...nefotila som všetko, nehybne som sledovala, všetky tie zmeny, absurdnosť svojej situácie v Osvienčime. Bolo to zvláštne.
...celý komplex sa skladá z 28 poschodových budov...tábor bol obkolesený dvoma ostnatými drôtmi s elektrickým prúdom, priekopou a odstreľovačmi na strážnych vežiach...
toto sú vstupné dvere do jednotlivých budov, blokov...dnes nimi prechádzajú masy...živé
Osvienčim bol ako vyhladzovací tábor zriadený v roku 1940 za jeho veliteľa menovaný Rudolf Hoss, v bloku bolo "ubytovaných" cca 20 000 väzňov, vrátane pivničných a podkrovných priestorov...
...tieto slová hovoria za všetko, ide o báseň jednej ženy, ktorá ju napísala pred vstupom do plynovej komory...vedela, čo ju čaká...tú báseň prepašovali muži zo zámočníckej dieľne...dnes sa nachádza vo výstavnom bloku Čechov, nechcela som ju prekladať...
My mŕtví žalujem!
Ne, na naších hrobech nehnijí kříže
a náhrobky se neklenou,
ne, nejsou tam věnce, ni tepané mříže,
andělé s hlavou skloněnou,
vrby a věnec se zlatým vláknem,
svíčka, již nikdy nezháší.
My shnijem v jamách, polití vápnem,
v kostech nám vítr haraší.
Vybledlé lebky beznádějí,
na ostnatých drátech se chvějí,
a popel náš jde do všech stran,
v tisíci urnách rozmetán.
Tvoříme řetěz kolem světa,
semena větrem rozvátá,
čítáme dni, měsíce, léta,
čekáme, čas nám nechvátá.
A stále víc je nás tu dole,
boptnáme, rostem den co den,
až nadouváme vaše pole,
až jednou pukne vaše zem.
A potom vyjdem, strašný řad,
na lebce lebku, s hnátem hnát
a zařvem ve tvář lidem všem:
My mrtví žalujem!
8. III. 1944
...bola len jedna cesta von...
a práve preto si uvedomujem, že by som si mala vážiť seba, iných a najmä život...nielen svoj
Vaša posmutnelá dia
Osvienčim I.
22.10.2007 16:29:03
Komentáre
treba spminat...
dík valasik :)
nie iba
kazdy by mal byt, ktory chape nezmysel nestastia ako cudzieho tak aj vlastneho
vo filmoch nebolo vidiet rast travu - a predsa narastla ...
Diuska,
oli,
hanuľka,
dík, že si napriek svojim pocitom, spomienkam nazrela...
smútok je nákazlivý..
Ej veru smutne to je
Je to smutne co dokazu ludia ludom spravit.
Je mi zle z toho aky ludia dokazu byt ked im moc na chvilu silu da.
mmmm chlapci,
no nechcem, aby ste boli smutnučkí celý večer, oki?
Neboj Diuska
Ivanko
Dakujem
tešila som
Niekedy si kladiem otázku, kedy bude všetkým dosť..keď zje veľká ryba malú, väčšia tu veľkú a najväčšia tu väčšiu... a potom ostane najväčšia holá ako prst...zje aj sama seba od zlosti, že nemá ešte dosť???? že chce všetko, chce celý svet.....???!!
urcite
Dia, vďaka
vikinka, Típí, rusalka...
naučila som sa rozumieť, snažím sa pochopiť aj tie najzložitejšie veci, no ten krok, tenká čiara medzi ľudskosťou a brutalitou (na zvieratá to nechcem hádzať)..."beštiálnosť", ktorá je mimochodom rovnako ľudská, až príliš ľudská, ako raz povedal jeden filozof, nie je to nič, čo by nám ako ľuďom nebolo vlastné...napriek tej snahe rozumieť, zostávam stáť, smutná, v údive...
dionea
cincinnatus-c :)
dionea
Podstata nie je v človeku, ale v inštitúcii
Hromadné vyvražďovanie pri teritoriálnom spore máme spoločné s našimi najbližšími príbuznými - šimpanzmi. Aj tie, pokiaľ sa na jednom území objavia dva klanysa skôr, či neskôrstretnú v boji. Víťazní samci buď zavraždia porazených samcov, alebo ich vykastrujú. Samice buď znásilnia, alebo roztrhajú.
Pripadá mi smiešne žehrať na vlastnú bytostnú podstatu človeka, ktorá je nezmeniteľná, pravda, pokiaľ sa nezmení veľmi komplexnými génovými manipuláciami. A aj vtedy by to pravdepodobne viedlo k civilizačnej stagnácii a nikto ani netuší dlhodobý dosah takéhoto kroku, pretože zatiaľ nikdy na Zemi vývoj nezastal.
Problém holokaustu je v niečom inom. Rozsah vyvražďovania bol taký masívny pretože to umožňovali inštitucionálne nástroje, v tomto prípade štát. Je v podstate prirodzené, ak sa teritoriálne spory riešia vo vojenských konfliktoch. Iná vec je ovšem, ak sa odovzdá príliš veľká moc od občanov štátu do rúk rozhodujúcich štruktúr. Občania sú v podstate bezmocní ako jednotlivci voči inštitúcii štátu, pokiaľ mu odovzdajú priveľa právomocí. To že to umožňuje, aby sa potom k moci dostali sociálne patologickí jedinci, ako Hitler, či Stalin je iba nevýznamný dôsledok prílišnej centralizácie. Pripadá mi absurdné d´monizovať napríklad Hitlera, ktorý bol skrátka psychicky patologický, za čo nemohol, iba konal v rámci svojej prirodzenosti. Zato občania, ktorí mu dobrovolne odovzdali priveľa moci sú nevinní. Nie, každý Nemec bol zodpovedný za holokaust, podobne ako na Slovensku každý Slovák.
Pre občana môže byť spočiatku príjemné, že štátu odovzdá starostlivosť o jeho blaho, že štátu odovzdá ekonomické zdroje, aby mohol občana zbaviť sociálnej zodpovednosti za jeho život. Že štátu odovzdá rozhodovanie o tom, čo je správne a čo nie v sociálnych interakciách, napríklad riešenie vzťahov k sociálnym parazitom.
Prvá polovica dvadsiateho storočia sa niesla v znamení štátnych utópií. V podstate všetci intelektuáli a vzdelanci si boli zajedno v tom, že štát je užitočný nástroj na riešenie ľudského utrpenia, či dokonca na oslobodenie človeka. Pravou a hlbokou príčinou všetkých holokaustov dvadsiateho storočia preto je humanistická antropocentrická koncepcia človeka. Žiadne učenie neprinieslo v praxi toľko obetí, ako humanizmus. Všetky -izmy sú vo svojej konštrukcii a v základných ideových východiskách mutáciami voltairovsko-rousseovskej idealizovanej humanistickej koncepcie človeka - boha. Už len v tom, že človek sa v tejto koncepcii stáva centrom všetkého je to vlastne odnož kresťanského monoteizmu, pravda s tým, že Boha, nahradil človek.
Medzitým sme sa mnohí poučili, že žiadna inštitúcia nezabezpečí človeku jeho bezpečie. Že život je súťaž a boj o zdroje. Niet nijakého "Slnečného štátu". Tak ako po miliardy rokov pred nami, aj naďalej pôsobia pravidlá vývoja, ktoré fungujú najlepšie, ak sa im nechá prirodzený priebeh. Ak sa člôovek pokúša proti nim pôsobiť - nič nezíska. Iba na chvíľu niečo pozastaví, prípadne skončí v pasci katakliziem typu holokaustu.
Vždy, keď počujem niektorého politika tvrdiť, že štát by mal mať tú. alebo onú kompetenciu, spomeniem si na Auschwitz.
uff, tak toto si precitam
:(
DTNNCH
daimonion :) tvoj koment som prehliadla...
Ašušlík :)
tiež nerozumiem neoformám, ktoré šíria fašistické heslá...
pssst