Keby tu nebolo môjho Ja, už by som tu asi nebola.
To je svätá pravda. Počkať, počkať...ktoré Ja máš na mysli? To, čo poznám Ja alebo to, ktoré poznáš Ty? To, ktoré hovorí alebo to, o ktorom hovoríš?
Nie je to jedno? Vari je ich viac? Veď ti hovorím stále o tom istom Ja.
A kto o ňom hovorí? Môžeš o ňom vôbec niečo povedať?
Pravdaže....keď hovorím o tom, aká som, (Ja) hovorí o mojom Ja. Ale je to to isté Ja, len sa naň pozerám v sebe samej, a to na seba. Ach, som celá dopletená, rozumieš mi???
Ale áno, keby som sa ťa spýtal, aká si? kto si? začala by si možno hovoriť o detstve, o svojej minulosti, o vlastnostiach, ktoré podľa tvojho Ja máš, alebo by si začala vysvetľovať, čo cítiš, ako čo vnímaš, čomu veríš a čo neznášaš a nenávidíš.
A pritom by hovorilo jedno Ja (možno aj pozorovateľ (ako ho nazval piccator)) o tvojom Ja (to je to, ktoré sa dá opísať, ego) a to môjmu Ja, o ktorom máš istú predstavu, ktorú ti zdelilo zase moje Ja.
Uff, zase ma pletieš. Prečo nehovoríme o jednom Ja?
Pretože ty sama hovoríš o svojom Ja ako niekto o niekom, koho poznáš, no nevyhneš sa tomu, aby si o ňom nehovorila ako o nejakej veci, ktorú možno opísať. Ale ako možno opísať to, čo hovorí o tvojom Ja? Dá sa to vôbec?
Určite...moje Ja, ktoré hovorí o mojom Ja...mmmm, je....viem, že určite JE.
Jeden ujo filozof si rovnako nebol ničím iným taký istý, než tým, že jeho Ja JE. A kde je to tvoje Ja?
No predsa tu (ukázala prstom na prsia), teda niekde vo vnútri.
Veru, keď hovoríš o svojom Ja, je to "TU", a nie "tam" a "TERAZ", nie "inokedy". A čím budeš staršia, tým si budeš istejšia, že ho určite máš a že Ty sama premýšľaš a možno sa budeš hnevať aj kvôli tomu, že Ťa nik nepozná, aj keď im povieš o sebe všetko, čo vieš. A vieš čo? Keby nebolo môjho Ja, alebo niekoho iného Ja (tvojej mamy), ani Ty by si to svoje nemala!
Ha, no určite! Ja tvoje Ja vôôôbec nepotrebujem, vystačím si aj sama, hm.
Práveže ani nie. Niekoho iného Ja tu bolo skôr ako to tvoje, nenarodila si sa s hotovým Ja. To, že nejaké Ja máš (nejakým Ja si), si sa musela naučiť rovnako ako to, že noviny nie sú na papanie a hlavou neprerazíš ohradu okolo postieľky. Ja má vždy nejaký protiklad, je vo vzťahu k niečomu inému (Ja, oni, my, tomu), inak by sme ho vlastne vôbec nepotrebovali. Takže tvoje Ja vznikalo vo vzťahu k inému Ja a keby sme na celom svete boli len my dvaja a moje Ja by zaniklo, už by si sa nemusela od nikoho odlišovať. Aj keď, možno by si si urobila nejaké iné Ja z veci a rozprávala si sa s ňou, alebo s Bohom, alebo sama so sebou, ktovie.
Načo nám to Ja, ktoré rozpráva, keď o sebe hovorím a myslím, je? Prečo vzniklo?
Joooj, to je ver veľmi ťažká otázka. Jednej noci, keď som zaspával v posteli, pozeral som sa na hviezdnu oblohu a spomenul si na to, ako som sa na to nebo (vyzeralo tak isto, aj keď viem, že už bolo iné) pozeral pred desiatimi rokmi, kedy som uvažoval nad tým, aký budem o desať rokov, či sa zmením a čo asi tak budem robiť a či vôbec budem.
Viem, že to Ja, ktoré si spomenulo na to Ja spred desiatich rokov, bolo to isté. Možno menej skúsené, žeby aj iné? Vo svojej podstate asi ani nie. To isté Ja premýšľalo vtedy a premýšľa i dnes a o ďalších desať rokov bude zase, je priesečníkom toho, čo si pamätám a prežívam. Ako si môžem byť istý, (keď ani neviem, aké to hovoriace Ja, o ktorom nemôžem povedať nič, len že JE 'tu' a 'teraz', je), že to Ja je to isté ako to, čo vtedy BOLO 'tam' a 'vtedy'? Netuším.
Mmmm, ale ak o ňom nemôžem nič povedať, ani to, aké je, akú má úlohu?
Jednu som ti opísal a pýtal som sa na to aj piccatora. Odpovedal mi, že sa zdá výhodné, ak máš nadhľad, dokážeš vnímať súvislosti vzdialením sa od ega (toho Ja, o ktorom mi vždy hovoríš), myslieť v nemyslení, a bez toho Ja, ktoré hovorí, by to nešlo, a to je jeho funkcia - vďaka nemu môžeš byť 'kováčom svojho života'.
Je to tak piccator alebo si to myslel úplne inak?
A môžem poznať toto "Ja" aj u niekoho iného?
Nuž, to je veľmi ťažké, pretože neviem, či je možné zdeliť toto Ja, ak o ňom nevieš povedať nič. Veď, keď sa opisuješ, je to ako hovoriť o veci s vlastnosťami, a to sa dostáva aj k tomu, kto počúva. Ale či počuje aj toho, kto hovorí o sebe, neviem. Občas mám však pocit, že počujem aj niečo viac, niekoho za tým, čo hovorí.
A človek je možno najšťastnejší vtedy, keď na to Ja zabúdajú ;)
Na ktoré Ja?
Na svoje.
Vaša dumajúca dia :-D
K tomu dieťatku papajúcemu noviny mám aj obrázky :) a svoje Ja ešte nepozná:
Komentáre
snáď budem pochopený
Ale sľubujem,že akonáhle prídem domov siahnem po nejakej filozofickej,chemickej či inej múdrej knižke.
Inak moje JA je tu..ťukám si na temeno hlavy :)
:D ešteže je teiduško ;)
Dia - zatiaľ som si "nevypočula" celý
Zatiaľ som si celý nevypočula. Ale neviem, neviem na čo si myslela.
Ale, keď si "ukázala prstom na prsia",
aha..takže každý má svoje JA
Dobrú chuť domov ;)
Dia - zatiaľ som si "nevypočula" celý Tvoj vnútorný dialóg
(A tak začal môj nevydarený postreh...)
to robia ľudia podvedome :))
ale ťukali by sme si tam vraj aj vtedy, keby sme mali mozog mimo hlavy, v nejakej kadi (to si myslia niektorí myšlienkoví experimentátori)...
ďakujem, že ste sa zastavili ;)
Srdce máme v hrudi
vyzera to ako rozhovor...
Milena, nerozumiem, ale vitaj u mňa :)
šestko :) asi hej,
Nerozdumuješ
:D Recesko, nebuj še ty,
kto je tá slečna
Na
no....teiduško,
ej, ale ja mám pamäť ako slon Recesko ;)
jooooj..
Môj dedo
:))
Dia - len pár poznámok...
Marti dík :)
len som dobre nerozumela tvojim posledným dvom vetám :/ všetko, čo píšem, je o mne, mám byť podľa teba na tých fotkách aj ja?
Dia - jasné, že je to o Tebe...
benzin pre dioneu
:)) to bol môj hlavný zámer,
a kvôli tomuto zámeru som úplne stopla svoje iné písanie, aj keď mi občas niečo vykĺzne...nedokážem písať básne len tak, píšem len vtedy, keď sa odrážam od dna, alebo lietam v oblakoch a dnes som niekde v strede...no keď sa mi niečo podobné stane, napíšem ;)
aha benzin ;)
ja si myslím,že filozofovanie
ospravedlnenie
Dionea, mám dojem, že by si stále za vyskúšanie...))))
teiduško a benzín1 :)
benzín1, ok, beriem, si muž a s nikým som si ťa nepomýlila, to vieš, občas čítam medzi riadlami a snažím sa veriť svojej intuícii :P...len neviem, či si chcel napísať "že by to stálo za vyskúšanie" alebo "že by si stála za vyskúšanie"...))))
mne to tak stačí,ale ak sa zlepšíš
:)
aha..tož,máš moje požehnanie :)
dík ;)
Riešnie hádanky
mno,
tak a dosť,diuška do pelechu ! :))
:)) písala som ešte jednu smutnú básničku...
ojoj..to by si takto k večeru nemala
to je už dávno zabudnutá
uff,tisíc hrmených a jeden budzogáň
Teraz už vylulinkať a utlmená do pelechu zaľahnúť.
Veď zajtra je sobota,treba za rána na trh pre čerstvô ovocie a melónik skočiť a dennú tlač k bohatým raňajkám zadovážiť :)
no teiduško ma pozná
Dius a Martha
Nase Ja sa vytvara a utvara nekonecnym procesom poznavania a ucenia tak ako nepapat noviny :-) Ja nam utvara cely svet a zaroven nas od neho oddeluje a my by sme sa mali naucit postavit a pozivat most aby sme sa mohli vydat na cestu za poznavanim a rozsirovanim naseho ja a potom sa opat vratit spat a premyslat o nadobudnutych informaciach v tichu a klude.
Fotka je pekna (jasan,ze so myslel sesternicu) :-) moje nizke pudmi ovladane ja prehovorilo :-)
bre ranko
lapátosteremtette, dia,
:D oki piccator,
viac
:)