dionea

dobry pocit vediet ze laska nie je opatovana...

zmenila si dizajn? az som z toho nesvoja :)

inak - stastny byt nemoze ..

....práve včera na mňa prišla zase taká nálada a dnes toto....akoby som o sebe čítal :(

stastny, aj ked tuto formu "stastia" by som nechcela zazit. urcite kazdy z nas mal v case puberty neopatovane lasky..... aj nas to rychlo preslo, myslim, ze preto, ze sme pochopili, ze existuje aj nieco viac, ako len davat, davat davat a nic nedostat....
popravde, keby som bola tou dievcinou ja, citila by som sa neprijemne...

..poznám človeka,ktorý opustil ženu,ktorú vraj miloval,pre niečo "silnejšie,ako on"...ale to silnejšie nemiluje jeho tak,ako by chcel...Prakticky je lahostajny..Lichoti jej jeho zaujem,ale ked je inde,tak jej to neprekáža...Toš..my ľudia sme zvláštne tvory..inak by nebol život taky pestrý..A priznajme si..Kto miluje stereotyp?..)))

ked ti prejavia zaujem, ale ja neviem, potom mi to je divne, a citim sa neprijemne... toz taka som asi ja, neviem to vyuzit :D

akoby si aj o mne trochu písala

noo,určite by som nechcel byť v koži mladého junáka,nosiť v sebe pocit,že moja láska k niekomu nie je opätovaná je veru ťaživé

Dia, dúfam, že budem správne pochopená. Nešlo mi o formu, ale o vec. Pár slovami by som - v takomto prípade - len ťažko mohla niečo poradiť. Pozdravujem toho "nešťastného mladého muža".

Myslim ze by ho nemala dotycna tyrat tym, ze chce s nim byt kamaratka... aj ked ho ma rada. Mozno potom casom pride ten chalan k rozumu.

"Upřímnej a poctivej návyk na jehlu... Povaha udržuje partnerství celá léta. A heroin má přece skvělou povahu!" ;-) To uz nie je laska, ale posadnutost

taketo riesenie sa mi nikdy nepozdavalo :)

keď si predstavím, ako sa ten muž môže cítiť, je mi z toho smutno :( ja len, neexistuje nejaký spôsob, ako byť šťastný aj bez nej? nezostáva mu nič iné, len preciťovať neopätovanú lásku a čakať, kým ho to prejde?

Típí, veru, nie je, je to asi strašnéééé

BV, jj, zmenila, a veď uvidíme ako dlho mi to vydrží xi ;)

Maťo...je mi to ľúto, veľmi rada by som vedela, čo v takomto prípade robiť, ale asi žiadny recept na šťastnú lásku neexistuje :/ držím palce! ako sa s tým vyrovnávaš ty? čo pre to robíš?

Vierka ;) aj ja by som sa cítila nepríjemne, čo by si však robila na jej mieste? a tiež som si myslela, že má ten chalan šťastie, keď miluje, ale takáto láska ho môže zničiť :/ dá sa prestať ľúbiť?

MissEllie, myslíš, že to robí preto, lebo sa nudí a nebaví ho stereotyp? lásku si vraj človek nevyberá, čo myslíš? má aj inú možnosť? držím palce, aby sa to vyriešilo ;)

"možno ma nepoznáš" - nepoznám, ale teraz už rozumiem ;)

teiduško :) čo takému junákovi poradiť? chlap vie asi lepšie poradiť inému chlapovi, najmä, ak to niekedy zažil sám :) je to možné?

marthabielska, ďakujem aj za pozdrav, pozriem sa na tvoju odpoveď :)

contentus1212, to znamená, že by s ním mala prerušiť všetky kontakty? nerozprávať sa s ním? chodia spolu do školy, asi to nebude také ľahké :/ ale ďakujem za koment, on si to prečíta :)

prajem všetkým nádherný deň :)

nech je to čokoľvek, nerozumiem tomu a ani Vám, keď ste toho schopní ;)

zdá sa, ako by mal všetko a nič v jednom :/

Ak si chalan sam nevie pomoct, musi mu ona pomoct :-) A okrem ineho, teraz su prazdniny... do skoly sa nechodi...

uff, no neviem Dia. Tak je tu ten vratnik, som o nom pisala, ktory mi tvrdil, ze som super, ze je do mna blazon, a ze som dokonala, prirodzena, bla bla bla.
vysvetlila som mu, ze z toho nic nebude. ze mu nechcem davat nadej, tym ze s nim niekam pojdem. no, samozrejme, ze som blba, a isla som s nim na veceru, ktoru chcel uz davno. pokusal sa, este raz som vysvetlila, ze ma akosi nepritahuje. odvtedy nechce na veceru. obcas sa stretneme, kecneme. a bohuzial, mam tu malo kamaratov, takze z mojho pohladu, mne sa kamarat zide...
pohlad zvonka: najrozumnejsie by bolo prerusit kontakty, a nestretavat sa, lenze clovek si nechava ako taku variantu X, co ak sa budem chciet porozpravat, on ma urcite vypocuje....

som sa rozpisala.... to je tak na dalsi clanok :D

... už vieš ;-)

asi je to trošku iné, ak ide o niekoľkoročné priateľstvo, odmietnutie je ťažšie a prázdniny to nevyriešia, ale možno áno, uvidíme :)

teraz by som mala povedat, to co vzdy, neoplati sa pokazit, lenze prave to asi robim.....

Dia - neviem, nijako...som zmierený, rád sa s ňou bavím, ale niekedy to proste na mňa doľahne a je to vtedy veľmi bolestivé..vtedy sa snažím mysleť na čosi iné, ale nejde to obvykle :)

contentus..citujem "Myslim ze by ho nemala dotycna tyrat tym, ze chce s nim byt kamaratka... aj ked ho ma rada. Mozno potom casom pride ten chalan k rozumu."
vidno, že si nebol ešte zamilovaný do matky svojich detí :)

No... nie :-) Deti chcem az po 30tke ;-)

vsetko a nic v jednom? nemyslim .. kvoli niecomu ju predsa miluje - to nieco sa nestraca tym, ze ona neopatuje city s neplatonickym cielom .. a kedze aj priatelstvo je svojim sposobom druh lasky, nieco mu predsa ponuka, nie? ak samozrejme nejde o frazu

Ano, ona v podstate city opatuje... ale len ciastocne (priatelstvo), teda nie adekvatnym sposobom.
Ale koncim uz v tejto debate, lebo som si davnejsie povedal, ze lepsie je praktizovat, ako teoretizovat :-)

priateľstvo je síce skvelým spôsobom, ako zmieriť neopätovanú túžbu po láske, ale ak ťa také priateľstvo, teda jeho, oberá o možnosť žiť plnohodnotne s niekým iným, je to skôr dar aj prekliatie v jednom...a je to komplikovanejšie, pokiaľ sa nezmieril s tým, že ho ona nechce...čakanie na lásku ho môže pripraviť o iné vzácne priateľstvá...a toto by som veru radšej nepraktizovala ;)

asi :)

to, ze prijme priatelstvo neznamena, ze musi byt nevyhnutne vyriesena laska, ale zas na druhej strane, ak priatelstvo dokaze naozaj akceptovat ako opak hesla "nech ma netyra ani priatelstvom," to co na nej lubi sa nikam nestrati .. pretoze pointou podla mojej skromnej mienky nie je vlastnit :)

ergo reagujem na reakciu na contenta :)

s tým priateľstvom je asi tiež problém :/ asi takto:

"a problém je v tom, že aj ona si myslí, že bude lepšie ak sa nebudeme stretávať. ale ja nechcem prísť o ňu ako o kamarátku, keď už ju nemôžem mať ako priateľku :) a to je to, keby mi tá "žena" ponúkla to kamarátsvo, tak by som sa tešil ako nikto iný. lenže ona pre dobro oboch proste radšej preruší kontakty :( a to ma trápi" takže tak...

Rozpráva o nej ako o bohyni: "ach bože, mal by som tú najlepšiu, najkrajšiu, najmúdrejšiu, proste naj ženu na svete :) len vymyslieť ako ju získať :) ". " Nikdy mi tak nikto nerozumel ako ona :) keď som s ňou, tak sa cítim fajn, nemusím sa na nič hrať, môžem byť sám sebou... neviem ti to vysvetliť, je to ako keby mi chýbala nejaká časť a ona ju mala v sebe :)". (Navyše chcem tému vrátiť do pozornosti.)

ale radšej nechávam prehovárať samého človeka, aby nedošlo ku skresleniu a omylom..ku ktorým (nepresnostiam), aj tak došlo...heh ;) takže sa leo konečne ozval...

Skrátka, keby to mne povedal nejaký muž, tak by som mu uverila, že ma má skutočne rád. Začínam si myslieť, že chyba je práve v tej tretej osobe, čiže v tej mladej žene, že nevie prijať Leovu lásku. Ale to by sme museli vedieť, že sa s ňou skutočne kontaktuje, že jej takéto vyznania aj dokáže povedať a že to nie je iba hra o tom čo by bolo keby... A ak jej to náhodou doteraz nepovedal, nech jej aspoň odporučí čo a kde si má prečítať. Ale to by sa nám táto "detektívka" už naozaj poriadne zamotala. Do večera čakáme ešte názory, nie?

veď ma to tiež dojíma, keď mi o nej píše...ale nechám ja rozprávať Lea, len prezradím, že ona o jeho citoch vie...tak si teda počkáme :)

ale myslím,že som už povedal všetko,tak som sa na Vás aspoň prišiel pozrieť :)

Však to poznáte, slová nie sú všetko. A jej takéto slová hovorilo toľko mužov. Myslím, že vie čo k nej cítim a či si prečíta alebo neprečíta pár riadkov naviac na tom nič nezmení.
Hlavne - ona ku mne nič necíti, myslíte, že by som dokázal s ňou byť s pocitom, že nie je šťastná? Však to by bolo iba horšie, jej šťastie mi je prvoradé ;)

to je dobre, že si sa ukázal xi xi...kuki kuk :))

leo, so mnou by to tiež zamávalo, keby si mi povedal čo i len jedno z tých vyznaní ;) aspoň by som nad tým premýšľala a možno, keby si mi ich opakoval častejšie, aj niečo začala cítiť...aspoň u mňa v reále to tak bolo ;) neviem, či by to bolo dotieravé, asi záleží aj na tom, kedy, kde a ako sa vyznávaš zo svojich citov :)

môj maco má pravdu, čo tu toľko vypisujem, aj tak o láske a problémoch s láskou takmer vôbec nič neviem :X :(

možno by si to mala prečítať...

Tiež mám rada jedného človeka, ale je odo mňa o hodne mladší, takže je to neperspektívne. Teraz sme dobrí priatelia. Môžem sa mu s čímkoľvek zdôveriť. A ja by som mu na oplátku kľudne pomohla s hľadaním vhodnej partnerky. Keby som s ním nezostala v kontakte, tak neviem či by som dokázala premôcť prvotný bôľ a písať tu tak veľa optimistických písmenok. Dôkazom rozchodu a nepochopenia sú však moje niektoré básne plné pesimizmu. A keďže som poradkyňou pre všetko, tak takto som poradila aj sebe.

tak slová ako "o hodne mladší" a "neperspektívne" by si nepoznala, ver mi. Ak máš totižto niekoho skutočne rada, je jedno, či je z opačnej strany Zeme, či je inej národnosti, alebo vierovyznania - to sú len nepodstatné detaily ;)
A niečo som ti písal na tvoj blog, ale nejak to tam nevidím v komentároch a už si nepamätám čo :D

ako milovat a zranit sa ale ked sa clovek zrani potom sa ovela tazsie opat zamiluvava a tak sa vzdava sance opat sa zamilovat a ostava v tom,ze radsej nemilovat. Kazdopadne je to o kazdom z nas a je to v nas tak si to musi aj on rozhodnut sam a nik iny mu to nevyriesi no drzim mu palce aby mu to vyslo a nasiel niekoho kto ho bude milovat,pretoze toto teraz je len jeho tvrdohlavost,neverim,ze niekto dokaze milovat aj ked jeho laska je neopatovana a uz vobec nie dlho. Vsetko do casu.

Myslím to vážne. Dostala som sa do takej situácie, že som bola označená, že dotyčného chcem "vlastniť", začala som žiarliť a podobne. Skrátka som sa buchla ako šestnástka. Prosby, slzy,
že už taká nebudem... Nepekná výmena názorov. V zrelom veku sa to už berie v širších súvislostiach. Ale som šťastná, že som to opäť zažila. Horšie, že tým trpela aj práca, nedodržiavala som termíny a on ma ešte označil za nezodpovednú. Nedávno som čítala názor, že kto viac miluje je "vo výhode". Myslím si, že je to práve naopak. Keď sa na niekoho upneš, on Ti povie, že ho dusíš.
Obaja by mali byť naďalej rovnako (aspoň zhruba) spútaní a rovnako voľní. Každý potrebuje svoj priestor. Na to som prišla a na mnohé iné... Uvedomením si takýchto "detailov" som veľa pochopila.

Keď som čítal tento článok, akoby som čítal o sebe. Prežil som veľmi podobný príbeh, akurát ten koniec je iný - i keď mi ponúkala priateľstvo, po troch rokoch, čo odo mňa odišla, sa už so mnou nechce ani veľmi stretávať. Zavinil som si to sám, lebo som si myslel, že ak sa budem snažiť s ňou tráviť čas a mať nejaké spoločné aktivity alebo jej pomáhať, že sa ku mne vráti. Nevrátila sa. Naopak, bola veľmi neoblomná a povedala, že ak to nechcem pochopiť, že sa radšej nebude so mnou vôbec vídať. V podstate súhlasím aj s odpoveďou Marthy.
Takže moja odpoveď a rada je takáto:
Pokiaľ sa budeš neustále s ňou stretávať, nikdy ťa ten cit neopustí, a bude to trvať roky a ty sa budeš trápiť. Prestaň sa s ňou stretávať a skús na ňu zabudnúť. Proste sa začni stretávať aj s inými ženami, zoznamuj sa a zistíš, že existujú dievčatá a ženy, s ktorými sa budeš cítiť aspoň tak dobre, ako s ňou. Zrejme po čase zistíš, že nie je až taká úžasná a dokonalá a začneš ju vidieť v reálnejšom svetle. Pochopíš rozdiel medzi láskou a zamilovanosťou. A to ti pomôže vybudovať si nový, láskyplný a stabilný vzťah s tou, ktorá ťa bude skutočne ľubiť. Možno si nechces pripustiť, že okrem nej, by ešte iná mohla byť taká skvelá. Ale ver mi, určite na svete taká je.

Ja mám vzťah so ženou, ktorá ma ľúbi, ja ľúbim ju, ale... stále niečo cítim k tejto žene (a je to veľmi silné). Neuveríš, stretávam sa s množstvom žien, sú skvelé kamarátky, ale ani jedna na ňu nemá. Je to tým, že si skvelo rozumieme a musíte uznať - ak hľadáte ženu podľa výzoru, je to ľahké, ale ak chcete nájsť niekoho, kto je vám dušou blízky ako táto osoba, je to oveľa oveľa ťažšie.
A viem aký je rozdiel medzi skutočnou láskou a zamilovanosťou (ako si to nazval ty), nie je to ani mladícka nerozvážnosť, ani pobláznenosť puberťáka.

osobku, ktora je udajne tvoja priatelka, leo.... ako fakt :(

Môžem vedieť prečo? :(

pretoze si s nou, ale nie si s nou. myslis na inu, a snazis sa dostat ju. a co potom, odhodis ju, akoze doteraz bolo fajn, ale teraz mi konecne zena mojich snov dala sancu?
myslim si ze je to voci nej nefer....

Nemali by sme budovať šťastie jedných na nešťastí druhých. Leo by si mal dať čas na ujasnenie si toho čo vlastne chce. Za snami sa môže ísť ľahko, ale veľmi ťažko sa realizujú. Štyri roky "trápenia sa s neopätovanou láskou" by už mohli konečne skončiť. Myslieť bude na ňu celý život, ale snáď sa nechce celý život aj trápiť!

Ja ju síce poznám síce iba mesiace, ale cítim to taktiež rovnako.. Ziadna ina ma tak nezaujala a to nielen vyzorom, ale hlavne povahou, ale zial tiez ma berie iba ako kamarata. Najhorsie je ze ja na takuto babu natrafim asi tak raz za desatrocie, ale mozno aj moja chyba, ze som taky vyberavy. Taketo odmietnutie je fakt krute a neprajem to nikomu. Ale ako tu citam vase reakcie, tak si asi vezmem radu od marsala, aj ked je to tazke kedze pracujeme v jednej firme a zatial na nu zabudnut vobec nechcem.

Marsal je veľmi dobrý priateľ a aj mne už veľakrát poradil, takže držím palce, aby sa raz tvoje očakávania pri novom zoznámení naplnili :)

mne sa to zda, ako kazdodenna realita

Byť niekomu nablízku a byť tam práve vtedy, keď Ťa potrebuje to jedna z najosvedčenejších taktík. Ty ju nemusíš presviedčať slovne o ničom. Ty iba konaj. Z kamaráta prestúpiš raz-dva na koľaj priateľstva a potom sa uvidí. Najhoršie je ukázať dievčaťu/žene, že smútiš kvôli nej, ale pripomínať si čo by mohlo byť keby... Nechaj veciam voľný priebeh a iba si všímaj či už s niekým chodí atď. Ale to určite už vieš. Pripomínaj to čo Leovi. Najskôr si treba jednoznačne ujasniť, či je ešte reálne za tento vzťah bojovať. Ak by bola už zadaná, potom si iba v čakárni.

Praveže je voľná, len presne neviem či neciti niečo podobne k niekomu inému ako ja k nej. Hoci mi raz niečo naznačila v tomto smere, ale na podrobnosti som sa jej pýtať nechcel. A k tej rade nesmutit za ňou, no neviem, kazdodenne ju budem vídavať v práci a vie, že som do nej blázon. Kedže je to čerstvé, myslím to jej odmietnutie, tak zatiaľ som si povedal, že chvílu bude asi lepšie ked spolu nikam nepôjdeme, ale asi máš pravdu v tom kamaratstve, ja ju totiž úplne stratiť nechcem a stále verím, že to možno vyjde. Este by som dodal, že je to jediné dievča/žena v mojom živote s ktorou si viem predstaviť spoločný život. A vdaka za rady, určite si od každeho niečo zoberiem.

Tiez som bol najskor vyberavy, ale ako roky pokrocili, povedal som si, ze mozem zlavit z narokov a skusim to aj so zenou, ktora ma neocari hned na prvy pohlad. Proste najprv vybudovat priatelstvo, ktore moze neskor prerast do lasky, ak sa to tak da povedat. Urcite dnes nemozem povedat (i ked som tak pred rokmi tvrdil), ze niektora zena je jedina s ktorou si viem predstavit spolocny zivot, pretoze ako som uz pisal, kazdy clovek ma svoje klady a zapory, takze moze byt, ze na inej zene najdem nieco pekne, co ta predtym nemala (nemyslim fyzicky).
Rozhodne nebud smutny a netrap sa, ze si dostal kosom. Jednak ti to nepomoze a navyse budes pre nu menej atraktivny. Aby som ta povzbudil, zrovna dnes som od mojej kolegyne dostal kosom. Au! :-) To sa stava, ale plakat pre to nebudem. A ty? Mozes skusit cakat (ak je zadana, ale to nemusi trvat navzdy ;-)), mozes skusit bojovat o nu (aj ak je zadana, ale rozhodne netlac na pilu), alebo sa mozes pobrat dalej a najst si inu priatelku (a mozno v jej ociach stupnes na cene).

moj kamarat je takto nestastne zalubeny uz dlhsiu dobu, a trapi ma to preto, ze ja k nemu nieco citim, ona nie a predsa lubi len ju..clovek by sa nemal takto trestat, uz len z lasky k sebe samemu

Našiel som si tento článnok iba náhodou a poviem iba jedno. Rok a štvrť.... Boli sme spolu šťastní no ona to náhle ukončila s tým, že budeme iba kamaráti. Denne si píšeme, často sa stretávame a iba ako kamaráti. Aj za tú cenu chcem byť pri nej, lebo ju stále veľmi ľúbim a nikdy neprestanem. Aj keby urobila neviem čo, chcem jej byť na blízku, lebo neviem zabudnúť. I keď sa na ňu dívam a sem tam sa jej letmo dotknem, alebo sa s ňou lúčim, aby som cítil aspoň na okamih.... Ju.... Z krásnych slov ktoré sme si vraveli neostalo nič a ja si tie krásne chvíle ktoré sme prežili prehrávam dookola a niekedy sa mi zdá, že už ani vlastne nežijem. A prečo? Lebo ju stále ľúbim ale ona o to nestojí. Stal sa zo mňa iba kamarát a je miestami veľmi ťažké, aby som sa premohol a nedal na sebe vedieť, že mi puká srdce. Ja tomu až príliš dobre rozumiem....